Kategória
Celý život som mala pocit, že odo mňa stále niekto niečo očakáva. Na akú školu pôjdeš? A Prečo? A potom pôjdeš na výšku? A čo po nej? Robiť rozhodnutia vo veku, kedy som nebola schopná sa rozhodnúť, ani čo chcem na večeru…vlastne to neviem do dnes….a už mi to vôbec nevadí!
Stále dookola otázky typu čo bude…čo by bolo? Nebude NIČ…..lebo čo keď ťa o 5 minút prejde kamión, alebo čo keď zajtra spadne meteorit?
Všetky veci, ktoré sa zdajú zložité, v skutočnosti sú, ale aj nie sú. Keď vidíš ženu či muža, o ktorých sa hovorí, že sú zložití, väčšinou je kľúčom k ich komplikovanosti jediná otázka. Možno poznáš ženu, ktorá je chladná a uzavretá a ľudia hovoria, že je komplikovaná. Ale naozaj je? Možno je tá žena len sklamaná. Možno stačí aby sa jej niekto opýtal, či je v poriadku a ako sa cíti. Lenže so skutočným záujmom. A možno sa nebudeš stíhať čudovať, kto tá žena v skutočnosti je. Keď prehovorí….Keď prehovorí naozaj.
Čo všetko môže človek vlastniť?
…vec?
…zviera?
…človeka?
Sedela sama v kaviarni plnej ľudí, ale nevnímala ich. Mala prázdny pohľad. Bola strapatá a nenamaľovaná. To nebolo jej zvykom.
Takmer každá z nás sa bojí samoty. Už len to slovo vo vás určite vzbudzuje negatívne emócie. Sú medzi nami aj frajerky, ktoré ju zvládajú s gráciou a úsmevom na perách. Veľký rešpekt pred vami dievčatá… Samota vás môže naučiť viac, ako si myslíte. Niekedy je to dokonalá očista pre telo i dušu.
Viac ako samota mi však strach naháňajú dnešné moderné zoznámenia a neskôr vzťahy.
Sedela som na bare a objednávala si ďalší pohár ružového. Nemala som náladu na ľudí. Nebola som smutná, práve naopak. . . po dlhšej dobe som bola spokojná, len som jednoducho chcela byť sama. Občas to tak cítim. Mám rada samu seba a nevadí mi byť sama… viem si to dokonale vychutnať.
„Slečna, čo tak sama?“ prihovoril sa mi chlap a barman sa len usmial. Poznal ma a presne vedel, že na mňa takéto reči neplatia.
„Vidíte tu niekoho iného ešte okrem mňa?“ znela moja odpoveď hodná ľadovej kráľovnej.
Poznáte tie prípady z televíznych šou (ktoré sú zamerané na spev alebo nejaké iné zručnosti), keď na javisko vstúpi človek bez akéhokoľvek talentu a bude sa do krvi hádať, že on na to má? Vo väčšine prípadov to týmto ľuďom tvrdí mama, alebo kamaráti, proste okolie, ktoré im nedokáže povedať pravdu. No a potom sú niekde zronení a ponížení, a nechápu ako sa to mohlo stať.
No na čo je toto dobré…
