Kategória
Niekedy mám pocit, akoby sa aj samotná Zem točila rýchlejšie. Mám pocit, že som si ešte ani nestihla poriadne zanadávať na pondelkové ráno a už je zrazu nedeľa večer, a keby sa ma niekto spýtal, čo som za ten týždeň stihla, musela by som sa zamyslieť….
Niekedy pristihnem samu seba, ako to robím… Ako čakám a pritom sa môj život na chvíľu zastaví.
Celý náš život je o rozhodnutiach. Či už si mladý, alebo starý, stále a vždy rozhoduješ o sebe a o svojej budúcnosti, o svojom živote a jeho každodenných banalitách. O tom, s kým si ráno vypiješ kávu, o tom, vedľa koho sa zajtra ráno zobudíš. O tom, či sa dnes prekonáš urobiť tú zmenu, po ktorej tak túžiš, alebo to radšej znova odložíš na potom…
O tom, či sa rozhodneme žiť život s láskou, či bez nej…
Každý z nás má v duši ten príbeh, o ktorom by najradšej už nikdy nehovoril. Príbeh, ktorý ukrývame pred svetom ako veľké ťaživé tajomstvo a tváriac sa, že neexistuje, pokračujeme vo svojej ceste.
Ako silné, nezlomné bytosti bez strachu, lebo to najhoršie sme už prežili, kráčame, najskôr pomaly, potom isto a hrdo za cieľom, ktorý síce nevidíme, ale vieme, že tam v diaľke je.
Raz sa ma jedna z nás opýtala na prvý pohľad jednu veľmi jednoduchú otázku… „Ako je možné, že veríš v niečo, čo nevidíš, čo necítiš, v niečo, v čom nemáš žiadnu istotu? Ako je možné, že veríš v lásku, keď si bola miliónkrát zranená… ako to, že veríš v šťastný život, keď nič nie je také jednoduché a isté… ako je možné, že veríš v Boha, keď sa každý deň všade na svete dejú také hrozné veci?“
Neviem, či ste už niekedy siahli na to svoje. Na dno. Neviem, či viete, aký je to pocit. Áno, aj ja som si mnohokrát myslela, že už na dne som, no potom, keď som naň naozaj dopadla, nechránená a doslova rýchlosťou blesku, pochopila som, že to, čo sa vo mne odohrávalo predtým, bol len slabý odvar.
Najskôr som si myslela, že na dno nás dostanú ťažké veci, ktoré prežijeme.
Ale viete čo? Strašne som sa mýlila.
„Cítim sa sama.“
„Je dobré mať pri sebe niekoho, o koho sa môžem oprieť.“
„Ktosi mi chýba…“
Tieto vety počúvam stále dookola. Väčšinou od tých istých ľudí, ktorí len bezmocne skáču zo vzťahu do vzťahu, postujú na sociálne siete príspevky o zlomených srdciach a duši naplnenej pokojom – v závislosti od toho, v akej fáze sa práve nachádzajú, a rok za rokom hľadajú to, čo nikdy nenájdu.
Zistíš, aký je to pocit, keď milujú obaja, nielen jeden, a aké to je, keď si skutočne milovaná, nie iba keď si prostriedkom na to, aby sa niekto na chvíľu rozptýlil. Uvidíš, že láska prichádza sama a ty pre to, aby ťa niekto miloval, nemusíš pohnúť ani prstom. Uvedomíš si rozdiely v tom, keď ťa chce niekto len tu a teraz a keď ťa niekto chce navždy…
-Martina-
Keď sa zamiluješ do niekoho, kto o tvoju lásku nemá záujem – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Ak sa tak stane – ak sa zamiluješ do niekoho, kto sa s tvojimi citmi iba zahráva, čaká ťa obdobie, kedy siahneš až na dno svojich síl. Budeš…
Neistota do budúcnosti prichádza v takýchto chvíľach ako nežiaduci a nepredvídateľný „účinok.“ Až vtedy si uvedomíme, ako nám jeden jediný človek ovplyvňoval život. Zmenilo sa odrazu tak veľa vecí, na ktoré sme pravdepodobne po vyslovení posledného zbohom ani len nepomysleli…
-Nina Uherčíková- Dnes tu máme článok od vás 🙂 Viac vašich článkov nájdete na: Úlomky
Prečo rozchod tak veľmi bolí… – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Prečo rozchod tak veľmi bolí? Každý, kto to prežil, musí uznať, že ten pocit, ktorý príde, keď si uvedomil, čo sa práve stalo, nebol veľmi príjemný…
