Kategória
Nikdy nie je príliš neskoro na nový začiatok. Nikdy nie je neskoro… vlastne na nič. Nie je neskoro… na to, aby sme sa na chvíľku zastavili v tomto zrýchlenom svete, v ktorom žijeme, aby sme sa nadýchli čerstvého vzduchu a začali od začiatku alebo aj od konca… Vyber si ty sama. Podľa toho, čo chceš, podľa toho, kde si a kde by si chcela byť, podľa toho, čo ťa robí SKUTOČNE šťastnou…
Minulosť sa opakuje, aj keď som si myslela, že už viac sa mi to stať nemôže. Jedny dvere som zavrela, rozhodla som sa, že takto to už ďalej nechcem… Ale zdá sa mi, že je to tu opäť. Presne to isté, len v inej farbe, v inom odtieni. Tiež sa ti občas zdá, že ťa prenasledujú rovnaké problémy? Že len čo sa zbavíš jednej veci, ktorá ťa trápi, príde to znova? Ako je to možné? Veď si predsa za minulosťou urobila hrubú čiaru. A možno…
Začalo to celé tak rozprávkovo. Od vášho prvého spoločného dňa si sa tešila na tie ďalšie. Presne tak, ako sa malé dieťa teší na ďalšie stránky v jeho obľúbenej knižke. Nebolo to všetko podľa tvojich predstáv – ono ich to ďaleko presahovalo. Bolo to oveľa lepšie, než si človek dokáže predstaviť. Rozmaznával ťa, hýčkal, zahŕňal ťa nielen pozornosťou, svojím časom, ale aj rôznymi darmi…
Viem, že žijeme odlišné životy, možno odlišnými spôsobmi a máme diametrálne odlišné názory… predstavy… sny či túžby. Avšak nič z toho nemení to, že každému z nás sa občas vymknú veci spod kontroly, občas nevieme, ktorým smerom ísť… komu veriť… ako nabrať silu… každý z nás si prejde tým svojím peklom.
Sám za seba…
Spomínam si na to, kým som bola. Moje vtedajšie ja je vzdialené momentálne asi tak ako krajina na opačnom konci sveta. Keby sa moje vtedajšie a terajšie ja stretli, zrejme by sa na seba len nechápavo pozerali. Ako sa môže jedna osoba tak zmeniť?
Keď stratíš samu seba a musíš sa znova nájsť, už nikdy nebudeš rovnaká…
Bolesť… Aj ja som bola kedysi taká… Bála som sa. Bála som sa, že sa sklamem, že ma opustia ľudia, ktorým budem dôverovať, že zostanem sama a podobne. A hlavne po prvom veľkom rozchode. Vtedy sa to naozaj začalo… Rešpekt pred tým, čo ľudia nasľubujú, ale nemusia dodržať. Strach z toho, že sa na niečo hrajú, len aby ma dostali tam, kam potrebujú… Nedôvera…
Bol si pre mňa bolesťou, ktorá sa neustále vracala. Myslím, že keď niekoho raz stretnem, radšej odídem skôr, ako sa medzi nami vyvinie niečo hlbšie. Vždy budem mať na pamäti tie desivé noci, ktoré prišli po tom, ako sme si povedali posledné zbohom. A ten strach z toho, že to prežijem zasa, bude väčší ako chuť opäť niekoho milovať a cítiť sa milovaná…
-Monika V.- Aj dnes tu máme článok od vás. 🙂 Viac ich nájdete na stránke Úlomky.
Zakázala som si ťa – Ulomky zeny
Zakázala som si márniť svoj čas otázkami a spomienkami, ktoré nikam nevedú. Vždy, keď sa to blížilo a ty si sa v mojej hlave objavil znova, vyhnala som…
Z 📚 Úlomky Ženy 2 🙏
Všetko je o prioritách… a ak sme pre niekoho prioritou, budeme to cítiť… tak ako budeme cítiť, keď nie sme…
Knihu nájdete na našom eshope 👉 ulomkyzeny.sk/obchod/knihy/ulomky-zeny-ii/ 💌 alebo v kníhkupectvách martinus, panta rhei, atď…) (ČESKÁ REPUBLIKA: www.martinus.cz/?uItem=305086 📩❤️)
Chcem, aby muži ako ty vedeli, že si zaslúžia počuť ďakujem, prosím či milujem ťa. Chcem, aby ženy, ktoré prestali v týchto mužov veriť, vedeli, že naozaj existujete. Že nie všetkých zničila doba a novodobé vnímanie vzťahov, citu a lásky všeobecne…
ALEX Korčák Máme tu nedeľu a jeden z vašich obľúbených článkov. 🙂
Musím ti niečo povedať – Ulomky zeny
Až vtedy som tomu začala skutočne rozumieť. A nech sa aj hanbím akokoľvek hlboko a snáď aj celý život, som vďačná, že prišiel ten dôvod. Že si prišiel ty a porozprával si mi to. Cel…
