Category
Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
Vraj som prestala milovať. Vraj som ja bola tou, ktorá to celé pokazila a bohvie, čo všetko za tým bolo… Či ma odlákal niekto iný, alebo som sa jedného dňa len zle vyspala a povedala si, že nie si pre mňa dosť dobrý… Toto som sa dopočula a úprimne? Trochu to mnou otriaslo, aj keď som si myslela, že som sa cez náš vzťah už dávno preniesla. Čiastočne je to aj pravda… Preniesla som sa. Ale dotklo sa ma, že zatiaľ čo ja som sa potichu vyrovnávala s bolesťou, ty si o tom nemal ani len poňatia.
Bojím sa, že pre teba nebudem dosť dobrá… Naozaj. Aj keď je to irónia, pretože viem, že dosť dobrá som. Že som dosť. No myslím to inak… Nemyslím si, že by som ako žena nemala vlastnosti, ktoré ťa priťahujú, do ktorých sa zamiluješ, ktoré budeš chcieť… Bojím sa však toho, že mám zároveň aj také, ktoré ťa vystrašia a odoženú…
Tiež som kedysi nemala rada ľudí, ktorí pôsobili bezcitne. Nevedela som sa k nim prebojovať bližšie, nedokázala som sa v ich blízkosti uvoľniť. Akoby bola medzi nami nejaká bariéra, ktorá ma len znervózňovala. Bolo to zvláštne. Tí ľudia boli pre mňa zvláštni… Premýšľala som, čo si myslia – o mne, o iných. Nevedela som prísť na to, čo im blúdi mysľou a pochybovala som o ich úprimnosti. Veď bezcitní ľudia predsa nikdy nemôžu byť úprimní…
„Viktor, mňa sa muži asi boja…“ Tak ako to už u mňa býva zvykom, aj tentokrát píšem článok na základe toho, čo som zažil. Inšpiráciou mi bola táto veta. Muži sa ma boja… A ja som nevedel, čo mám na to povedať, pretože ja sa osoby, ktorá ju vyslovila, nebojím a nikdy som ju nepovažoval za typ ženy, ktorej na čele svieti výrazná stopka. Znamená to, že som iný muž? Alebo že vôbec nie som mužom, ak sa nebojím ženy, ktorá má v očiach dravosť a poslušne nenosí sukňu pod kolená, ale oblečie si aj nohavice?
Viem, že táto téma, tento výrok: Buď sama sebou! Na nás vyskakuje pomaly už aj z chladničky… Píše sa to na každej motivačnej či citátoidnej stránke. Je to aj v časákoch a túto myšlienku prezentujú už i influenceri (čo je v niektorých prípadoch trošku irónia, ale oukej)… Čo to ale vlastne znamená a prečo je tak dôležité sám alebo sama sebou naozaj byť?
