Category
Koľkokrát môže človek milovať? Každý si pamätáme na prvú lásku, keď sme si mysleli, že to bude navždy… Keď sme si mysleli, že už nikdy nepríde nikto, kto by mohol znamenať viac…
Ja som to tiež zažila. Môj najdlhší vzťah trval 8 rokov. A keď sme sa prvýkrát rozišli, môj svet sa zrútil ako domček z karát. Všetko stratilo zmysel…
Nedávno som videla citát, ktorý znel nejako takto: Milovali sme sa, ale urobili sme to zle… Neviem, prečo, ale aj keď je to už snáď večnosť, vždy si pri podobných myšlienkach spomeniem len na jedno jediné meno. Mužov v mojom živote bolo viac, no jeden z nich je pre mňa nezabudnuteľný, aj keď je minulosťou… A možno každému z nás ostane v srdci vyryté jedno takéto meno…
Nie je to tak dávno, keď som stála pred otázkou: Čo ďalej? Skutočnosť, v ktorej som žila, ma unavovala, ničila a deptala. Ale rovnako ma strašila predstava, že niečo urobím inak. Že začnem odznovu, bez teba, len sama so sebou a jedným srdcom, ktoré cíti všetko, no zároveň nič. Pretože tak som si pripadala – ako niekto, koho ťaží toľko negatívnych emócií, no predsa nedokáže precítiť vôbec nič. Bol to jeden veľký paradox, jedna obrovská skúška, jedno divadlo, jeden veľký neporiadok – okolo mňa aj v mojej duši.
Asi každá z nás sa minimálne raz za život zaprisahala, že toto bolo naposledy… Že viac nedovolíme, aby sa k nám niekto takto správal, aby sme opäť pre niekoho iného padli na citové dno, aby sme sa cítili mizerne, ohrdnuto, oklamane, podvedene… A väčšine z nás sa to stalo znovu. S inou osobou (v tom lepšom prípade, pretože vieme jednému človeku dávať aj desiate šance, všakže), za iných okolností, s trošku inou vierou v duši. Aj napriek zaprisahávaniu sa, aj napriek bolesti, ktorá možno od posledného sklamania úplne neodznela…
Šťastie je veľmi relatívny pojem a každý z nás si pod ním predstaví niečo iné. Poznám ľudí, ktorí na to, že boli šťastní, prišli až v momente, keď všetko, čo ich šťastnými robilo, stratili. Poznám ľudí, ktorí šťastie doposiaľ nikdy nenašli, pretože radšej hľadajú problémy. A poznám aj takých, ktorí sa na problémy nezameriavajú, lebo majú plné ruky práce vytváraním šťastia z maličkostí. Šťastie je totiž veľmi zvláštne a riadi sa iba jedným pravidlom… Ten, kto chce nájsť, ho nájde vždy…
Spolu s blížiacimi sa Vianocami sa ku mne čoraz častejšie dostávala otázka: „Viktor, čo chceš na Vianoce?“ A čím viac som nad tým premýšľal, tým hlbšie som bol presvedčený, že mi nechýba nič materiálne. Skôr by som si želal niečo, čo sa nedá zabaliť do ligotavého papiera a položiť pod stromček. Nemožno na to kúpiť darčekovú poukážku, a hoci nás to nestojí ani cent, ukrojí nám to z toho najcennejšieho, čo v poslednej dobe mnohí z nás tak neradi rozdávajú…
