Love

Poznáte ten pocit, kedy už prestávate rozumieť i sami sebe? Ja som sa do tohto stavu dostávala, keď toho na mňa bolo až príliš. Jednoducho v žiadnej oblasti svojho života som sa vtedy necítila sebaisto, a tak to vyústilo do momentov, kedy ma rozčúlila každá prkotina, rozplakala každá hlúposť, nad všetkým som strácala nervy a čelila som pocitom, ktorých príčiny som sa nevedela dopátrať. Nie je na tom nič zvláštne… Pretože ak chceme skutočne porozumieť tomu, čo práve cítime a prečo to cítime, potrebujeme pokoj.

Vážiť si seba… Aké klišé, však? Ale keď sa nad tým zamyslím, v obdobiach, kedy som v živote tápala, mi chýbalo práve to… Uvedomenie si, že aj ja mám nejakú hodnotu, že tým, čo robím, možno práve zosmiešňujem samu seba. Nechcem, aby ste si teraz začali myslieť, že vás vyzývam, aby ste sa stali namyslenými sebcami, ktorým je svet príliš malý, a každý naokolo je pre nich len bezvýznamnou postavičkou, ktorú možno iba využiť. Chcem vám dnes dokázať úplne niečo iné…