Kategória
Poznáte to? Ten stav, tú situáciu, ten pocit, keď „milujete“ niekoho, kto vám ubližuje, no vy ho „milujete“ aj tak? Alebo si „láskou“ k nemu ubližujete vy sami? Alebo milujete niekoho, s kým tvoriť vzťah nemá žiadny význam? Pretože chce od života niečo úplne iné, ste úplne rozdielni a skrátka, vzťah vám škrípe takmer po všetkých stránkach, po ktorých sa len dá, no vy sa aj tak neviete odmilovať?
Viem, že sa to ľahko hovorí, ale som presne v tomto štádiu. Som si vedomá toho, že musím spraviť najťažší krok svojho života, a že je to niečo, čomu sa už bohužiaľ nevyhnem. No tiež viem, že na to ešte nie som pripravená. Naberám silu a zistila som, že je lepšie tú skriňu, v ktorej je ten strašiak schovaný, momentálne neotvárať. Pre moje dobro, možno aj pre tvoje, ale hlavne preto, aby som sa na to, čo ma čaká, začala postupne pripravovať.
Keby sa ma niekto opýtal, čo je jedna z najhorších vecí, ktoré som kedy dovolila, tak môžem s istotou povedať, že to bolo – stať sa pre niekoho jednou z možností. Dovoliť niekomu, aby si zo mňa urobil poistku.
Jedna z najhorších vecí, akú som kedy urobila, bolo dať niekomu pocit, že je vlastne pre mňa v mojom živote dôležitejší, ako som pre seba dôležitá ja sama…
Dovolím si tvrdiť, že väčšina žien – či sú si to ochotné priznať, alebo nie, sníva o svadbe, rodine, deťoch. Samozrejme, ak sa tu nachádzajú aj také, ktoré medzi ne nepatria, nebojte sa, nie je na vás nič zlé a ani to neznamená, že nemôžete pokračovať v čítaní.
Ja som však jedna z tých, ktoré o svadbe snívali odvtedy, odkedy zistili, čo vlastne samotná svadba je.
Vieme ovplyvniť to, pri kom sa nám rozbúši srdce viac, ako by malo? Nie, nevieme, pretože nie nadarmo sa hovorí, že srdcu nerozkážeš. A to moje si teraz lepšie ani vybrať nemohlo. Čo vám poviem, môj Amor, má asi veľký zmysel pre humor. Cítiť city k človeku, o ktorom vieme, že by sme ich k nemu cítiť nemali, je veľmi ťažké. O to viac, ak ide o človeka, s ktorým s veľkou pravdepodobnosť nikdy nebudeme môcť byť. No čo viem povedať ako jediné s istotou, je to, že som to nechcela. Neplánovala som to…
Boli chvíle, kedy som si priala, aby ma miloval a nastala v mojich aj jeho citoch rovnováha. Žiadne, ja milujem a ty si užívaš, ja prosím a čakám a ty si myslíš bohviečo… A ako tento vzťah vnímam dnes? Pravdu? Ako stratu času. Ako obdobie, kedy som sa v niekoho očiach doslova zhadzovala. Stačilo mi tak málo, aby som bola šťastná v tom najväčšom nešťastí, aké som sama sebe mohla spôsobovať… Dnes by som si nepýtala lásku. Dnes som už z týchto hier vyrástla a určite by som tak dlho nečakala na zázraky. Dnes by som mu povedala iba jedno… Buď ma miluj, alebo nezdržuj.
