Kategória
Skrz všetky preplakané noci a dni naplnené beznádejou, ti môžem sľúbiť, že raz budeš opäť šťastná. Naprieč zlomeným srdcom, naštrbenej sebaláske aj obviňovaniu, že si naletela, si môžeš byť istá, že jedného dňa bude toto všetko len spomienka. Obyčajná pamäťová stopa, ktorá viac už nebolí, no má svoj význam. Nebude hrozbou, ktorá by ťa mátala po nociach, ale pripomienkou tvojej sily…
Zvykla som si na to, že môj život je sínusoida. Obdobia, kedy sa nedeje nič výnimočné, striedajú také, počas ktorých sa všetko pokašle. Rozsype, domrví, rozbije… Jeden problém nestihnem celý uhasiť a už vznikne ďalší. A práve tieto obdobia na najviac naučili vážiť si seba, a to nielen preto, že mi ukázali, koľko toho zvládnem a že vlastne žiadne „maximum“ svojich síl nemám, pretože vždy, keď som si myslela, že som ho dosiahla, som bola nútená túto hranicu ešte preskočiť.
Asi to poznáš… Ten pocit, keď ťa unavuje vlastný život, z ktorého sa stala jedna dookola sa opakujúca epizóda. Stále tie isté problémy. Stále rovnaké zvady, nedorozumenia, nepríjemné pocity. Dni ako všetky iné, potichu sa zlievajú dokopy a ani si nespomínaš na to, kedy si sa naposledy tak od srdca rozosmiala. Kedy ťa niečo potešilo tak, že sa ti v očiach zjavili slzy. Kedy si mala v sebe nádej a odhodlanie ráno vstávať z postele. Kedy si bola jednoducho… Šťastná, pochopená, naplnená entuziazmom a chuťou žiť.
Vraví sa, že kto si neváži málo, veľa si nezaslúži… Táto veta sa na mňa vynárala vždy, keď som sa rozhodovala, ako ďalej. Vzbudzovala vo mne deprimujúci pocit viny, čo malo za následok, že som sama sebe mnohokrát škaredo nadávala. Často som bola vo svojich očiach tá, ktorá si nedokáže vážiť maličkosti, úprimnú lásku a pocit, že niekomu na mne záleží. Mala som totiž jeden vzťah. Ideálny vzťah – ako by to mnohí nazvali…
Dlho som si myslela, že je to len moja slabina… Povedať rázne nie, ktoré vysloviť musím, aj keď láskou opité srdce často piští opak. Tak dlho som sa obviňovala za to, že neviem v tých správnych chvíľach zachrániť seba, ale radšej vyčkávajúc na zázraky potichu trpím. Ale nie som to len ja. Sme to my ľudia… Strach z koncov a s nimi súvisiacich nových začiatkov mnohokrát prehlušujú aj bolesť, ktorú cítime tu a teraz.
Sú vzťahy, v ktorých sa nevieme zorientovať, nech sa snažíme akokoľvek. Sú vzťahy, v ktorých milujeme a neustále len čakáme, či sa nám aspoň časť tých citov vráti späť. Sú vzťahy, ktoré nás vyčerpávajú, no i tak z nich nevieme vystúpiť. Sú vzťahy, v ktorých aj keď sa vyskytnú problémy, stojí nám za to ich prekonať. Sú vzťahy zdravé a toxické – a presne o týchto rozdieloch dnes budeme hovoriť v našom článku plnom citátov. ♥
