Kategória
Každého z nás niečo čas naučil. Čosi sme vďaka nemu pochopili, na čosi sme získali iný pohľad, mnoho vecí sme vďaka nemu prestali riešiť a predovšetkým – pochopili sme, že skutočne všetko je pominuteľné. To dobré aj to zlé. Vďaka času síce nikdy úplne nezabudneme, no prestaneme mať dôvod vracať sa k tomu. Čas je liekom, učiteľom aj sprievodcom, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, že nám ukáže naše silné aj slabé miesta.
Asi je zbytočné hovoriť ti, že viem, ako sa cítiš, pretože si to už v posledných dňoch počula toľkokrát, že sa tieto slová premenili na bezcennú a otrepanú frázu. A pravdou taktiež je, že to možno neviem, hoci aspoň trochu tuším, čo sa v tebe teraz odohráva. Že to ani sama nevieš pomenovať? Drahá, presne o tom to je… O pocitoch, v ktorých sa stratíme ako v nekonečnom a neznámom bludisku, o všetkých tých emóciách a zároveň mrazivom prázdne, v ktorom ako lusknutím prstov zrazu necítime nič.
Ani s ním, ani bez neho. Sama nevieš, kedy sa cítiš horšie. Narážaš stále na tie isté problémy a riešenia sú v nedohľadne. Keď ste bez seba, cítiš zúfalstvo, keď ste spolu, zasa nespokojnosť. Akoby ti v tom vzťahu niečo chýbalo, no nevieš pomenovať, čo presne by to mohlo byť. No na druhej strane vieš, že je čosi prirodzené, niečo, čo v iných vzťahoch je úplne esenciálne, len v tomto tvojom to chýba. A možno to je dôvod, prečo si to ešte nenašla. Lebo prirodzené veci sa definujú ťažko.
Spomínam si na ten pocit… Priam sa to vo mne bilo. Vzdať sa a všetko nechať tak. Začať odznova, nechať za sebou všetko a konečne sa oslobodiť. Lenže hoci to bolo mojím jediným prianím, na druhej strane sa mi do toho nechcelo. Bála som sa, že odídem odniekiaľ, kde sa to ešte neskončilo. Skutočne som sa obávala toho, že za sebou nechám čosi nedokončené, že stopnem pieseň ešte predtým, ako zaznie chytľavý refrén. No v skutočnosti som len čakala na moment, ktorý ma definitívne rozbije.
Každý z nás sa občas dostane do fázy, kedy ho spomienky či súčasné okolnosti prinútia pochybovať o láske. O tom, či vlastne existuje, či ju raz nájde, či sa ešte niekedy po tomto všetkom dokáže zamilovať…
A presne pre tých sú naše nové citáty… Pre každého, kto už stratil vieru, no predsa v kútiku duše po láske stále túži…
Viem, že sa hovorí opak. Že mnohokrát aj my píšeme o tom, aké je dôležité nehľadať vzťah a budovať radšej vzťah sám so sebou. Viem, že často pripomíname, že život nemôže byť postavený na jednej láske a že ak nám niekto ani zďaleka nevracia to, čo mu vieme dať, mali by sme o to viac pocítiť sebaúctu. No pravdou je, že si v živote prejdeme etapami, počas ktorých je tá láska skutočne horúcou témou. Každý z nás totiž v istej chvíli svojho bytia túži tento míľnik dosiahnuť – uzavrieť s niekým vzťah, ktorý už potrvá naveky.
