Kategória
Spomínam si na moment, kedy som to cítila po prvýkrát. Tú bezmocnosť, ten smútok, to „prebudenie sa.“ Bol to deň, kedy som zistila, že ľudia aj klamú. Že nie vždy sú úprimní, že občas im je jedno, čo za sebou zanechajú. Že hovoria jedno a myslia si druhé. Že úprimnosť je len cnosťou, nie samozrejmosťou…
Ničomu som nerozumela. Ľuďom som zrazu nerozumela a cítila som sa ako ten najosamelejší a najposlednejší človek na svete.
Dlho som nevedela, čo sa vlastne deje, no intuícia mi našepkávala, že takto to byť jednoducho nemá. Že takto vzťah vyzerať nemá. Vieš, keď som ťa stretla, samovoľne som si začala vytvárať predstavy. Predstavy o tom, ako sa po tom, čo sa oťukáme, spolu usadíme. Ako budeme spoločne čeliť problémom, užívať si pekné chvíle, tešiť sa z úspechov, stáť po boku toho druhého… Jednoducho som uletela. Predbehla som realitu – to my ženy zvykneme robiť, ak príde náznak niečoho, po čom odjakživa nevedomky túžime. Ty si sa stal mužom, od ktorého som nechcela nič, a predsa tak veľa.
Predpokladám, že to nečakal ani on. Veď na to, čo je dobré a ľahko prístupné, sa predsa ľahko zvyká. Dokonca to my ľudia berieme ako samozrejmosť, ako niečo, čo si nezaslúži vďaku či pozornosť. Nemusel nič a čím viac mi tento tvoj postoj ku mne dokazoval, tým viac mal u mňa všetko. Pretože som verila, že sa raz zlomí, že mu časom, pribúdajúcim vekom a možno i vráskami dôjde, že jedna verná a milujúca žena je to, čo muž pri sebe potrebuje. No nakoniec sa nezlomil on, no takmer zlomil mňa…
Kedysi som sa zvykla vo svojich problémoch príliš rýpať. Všetko som riešila, všetko som chcela rozanalyzovať a nad nič som sa nedokázala povzniesť. No vekom som začala prichádzať na to, že nie je krajšieho pocitu, ako sa nad niektorými zážitkami radšej poriadne zasmiať a ísť ďalej. Hovorí sa, že smiech lieči… Neviem, ešte ma nikdy neprešla bolesť hlavy, keď som sa schuti zasmiala. No som si istá a mám to odžité, že smiech rieši… Rieši problémy, ktoré by sme inak ešte viac len hnojili a ony by sa rozrastali ďalej.
Niekedy sa v živote sekneme. Proste sa to stane. Niečo, v čo sme celý život verili a pre čo sme boli ochotní urobiť všetko, zrazu stratí zmysel. Niekedy proste z nášho života doslova vyrastieme.
Sú lásky, v ktoré veríme. Lásky, ktoré si sľubujeme na celý život. Máme spoločné sny, vízie a všetko to vyzerá, že happy end sa koná. A predsa nie… Neviem, či sa toto dá nejako vysvetliť. Že niečo, za čo sme bojovali, za čo by iní možno dali všetko, nám jednoducho prestane stačiť.
Nie je nič zvláštne na tom, ak stretneme človeka, ktorý nás zmení. Vďaka nemu zistíme, že ak nezačneme vedome potláčať svoje typické charakterové črty a nebudeme tíšiť hlas svojho srdca, budeme i v budúcnosti neustále narážať na rovnaký problém. Na problém s názvom „Ten nesprávny muž“.
A možno tu nejde o vedomý proces… Možno sa iba zmeníme bez toho, aby sme to chceli, pretože minulosť nás k tomu prinúti, zavrie nám srdce a otvorí nám oči, ktoré konečne uvidia i to, čo dovtedy prehliadali.
Vieš, ak ťa miluje, nebude ti dávať zmiešané signály či pocit, že je to hra s egami. Ak ti ukazuje to najhoršie z teba, nie si to celá ty. Ak sa k tebe správa zle, odíď a daj do toho všetko, aby si sa nemusela obhliadať späť. Ak ty dávaš 90% a on neustále len tých 10, nikdy to nebude láska, ktorú si zaslúžiš. A ak raz nájdeš to, čo si stále hľadala, nikdy sa toho nevzdaj...
-Natália Z.- Piatky patria vám a vašim článkom. 🙂 Viac vašich príspevkov nájdete na stránke Úlomky
Venované mužovi, ktorý ma naučil milovať - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Neplánovala som ťa. Neplánovala som žiť a naučiť sa milovať. A predsa som tu, v tvojom meste, v krajine, ktorej jazyk ani neovládam. Dnes som ale...Spomínam si, ako som dúfala, že sa niečo zmení. Vravela som si, že možno… Možno pochopíš, možno potrebuješ len čas... V skutočnosti si však ty nemal byť ten, ktorý má niečo pochopiť. Bola som to ja. Zostalo vo mne toľko spomienok, ktoré som si triedila sama. Zanechal si ma s otázkami, na ktoré som si musela odpovedať ja. Rozohnala som samotu, hnev aj výčitky bez teba, bez tvojej pomoci. A po tom všetkom som už nechcela, aby si sa vrátil. Vtedy som pochopila, že ak som prešla túto cestu sama a ty si pri mne nebol, nemám dôvod na teba čakať...
-Lucia Skoncová-
Vtedy som už nechcela, aby si sa vrátil - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Spomínam si na to, ako som sa v tom najhoršom upokojovala, že sa niečo zmení. Vravela som si, že možno... Možno pochopíš, možno potrebuješ len...
