Kategória
Chcela som byť pre neho jedinou, ale stala som sa jednou z mnohých. V mojom prípade doslova, keďže som sa o jedného muža nič netušiac delila s ďalšími ženami. Avšak aj keby v tom čase ničil život iba mne, stále by sa táto skúsenosť nedala považovať za jedinečnú. Stále by som bola jednou z mnohých – jednou z mnohých žien, ktoré tak veľmi túžili po láske, až neustriehli mieru, kedy ich zamilovanosť niekto využíva a zneužíva.
„Príde lepší, neboj sa,“ je veľmi častá porozchodová fráza. Zároveň je občas aj presne tou frázou, ktorej nikto neverí – vrátane toho, kto ju hovorí, končiac tou osobou, ktorej je adresovaná. Konkrétne ona v tej chvíli, ako ju počuje, sotva verí tomu, že uzavrela jeden vzťah, nieto ešte, že sa raz dostane do fázy, kedy do svojho života pustí úplne niekoho iného. Príde iný, tento musel odísť, aby uvoľnil miesto niekomu inému, aj tak ste sa k sebe nehodili, zaslúžiš si niekoho lepšieho…
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by váš život vyzeral, ak by ste nikdy nestretli konkrétnu osobu? Napríklad tú, s ktorou ste prežili turbulentný vzťah, ktorý sa síce dávno skončil, no vy stále deň za dňom zisťujete, ako veľmi vás dotyčný zmenil? Ja áno… Občas si to predstavím. A musím uznať, že hoci by som si to celé nikdy viac nechcela zopakovať, predsa len som trochu rada, že sa to stalo.
Hladké zoznámenie, ktoré ústi do už nie tak celkom hladkého vzťahu, je pomerne častá záležitosť. Spočiatku to vyzerá veľmi sľubne – našla si niekoho, kto ťa zaručene rozosmeje, kto ti dáva pocítiť, že skvelo zapadáš do jeho sveta, a tak sa ti zdá, že si konečne stretla toho pravého, ktorý ti celý život tak trochu chýbal. Lenže potom sa dejú čudné veci. Času už spolu trávite čoraz menej, niektoré debaty ho otravujú, ty si vždy tou, ktorá sa musí pripomenúť. Spontánnosť zmizla, občas na pár dní zmizne i on, každá akcia si vyžaduje tvoju námahu.
Včera bol jeden z tých výnimočnejších dní. Pre jednu ženu špeciálne krásny, pre inú špeciálne bolestivý. Možnou za tou bolesťou bola strata niekoho, kto ju detstvom sprevádzal. Možno strata niekoho, koho detstvom chcela sprevádzať ona a nebolo jej to dopriate. A možno je ten dôvod úplne iný, skrytý hlboko v útrobách duše, no o to viac citlivejší. Nech sú tieto dôvody akékoľvek, jedna vec je istá… Nehovorí sa o nich. Pretože sa tieto dôvody jednoducho „nenosia“.
Ak by sme si pri výbere partnera mali dať navzájom jednu radu, mala by znieť nasledovne: „Počítaj s tým, že zamilovaná nebudeš večne.“ Pretože aj ten najružovejší začiatok každého vzťahu je vždy predsa len začiatkom. A čo nastáva potom? Realita. Život. Ničím neprikrášlený, občas len úplne čierny, bez farieb, zábavy a radostí. Život v celej svojej kráse, ktorý mnohokrát už taký krásny nie je. A preto… By sme sa na toho vyvoleného mali pozrieť aj inak ako cez ružového okuliare a dosadiť si jeho postavu do horizontu ďalších niekoľkých rokov nášho života, ak nie i desaťročí.
