Category
Myslela som si, že to bude trvať navždy. Mala som pocit, že to, čo máme, je už večné. Musela som si však priznať, že sa mýlim. Nie som jediná, viem, deje sa to veľmi často. Zostala som sama a možno by si niekto myslel, že ma to položí, no opak sa stal pravdou.
Vieš, ja som pred rokmi bojovala o nás s takým nasadením, že som svoju dušu unavila…
Tento článok som sa rozhodla napísať, pretože sa v poslednej dobe akosi často stretávam s ľuďmi, ktorí sa na svet síce usmievajú, no vo svojom vnútri bojujú každý jeden deň svojho života doslova o prežitie. Nežijú – prežívajú. Aj ja som to zažila. A občas sa mi stane, že mám zlé obdobie ešte aj teraz. No ak je to len obdobie, je to v poriadku. Každý sme raz hore a raz dolu. Niekto je však „dolu“ aj niekoľko rokov… A to už problém je…
Každý z nás má o svojom živote nejakú predstavu. Máme vysnívané to, kde chceme žiť, čo chceme robiť, čím sa chceme živiť, ako by mal vyzerať náš frajer či manžel, aký by mal byť, ako by sa mal správať a mnoho iného… Naše predstavy a túžby sa však časom a vekom menia, čo je úplne prirodzené. Nedávno sa mi však stala vec, ktorá ma donútila premýšľať…
Nemusíš byť dokonalá… Perfektná, ukážková a ako z katalógu ráno po zobudení aj večer po práci. To naozaj nie je to, čo my muži hľadáme. Často vidím, ako sa dievčatá a ženy rôzneho veku štylizujú do póz, ktoré sú pre ne neprirodzené, no veria, že tým niekoho upútajú, očaria… No rád by som nám všetkým (nielen ženám, ale dnes je to primárne pre ne) povedal jedno – vždy sa snaž očariť tým, aká naozaj si. Nie tým, ako by ťa chceli vidieť iní, alebo aká by si chcela byť ty sama…
Často sa pýtam, prečo niektorí ľudia dokážu byť vo vzťahu s niekým, koho skutočne nemilujú. Svojho súčasného partnera vnímajú len ako prostriedok na vyplnenie voľného času, niekoho, kto im navarí, uprace, postará sa a bude ich milovať. Ale oni nemilujú. Možno ich k tomu človeku viaže malá náklonnosť, možno si ho trochu obľúbili. Ale tým sa to začína i končí. Jednoducho si povedali, že by boli hlúpi, ak by sa tej osoby pustili, a urobia to až vtedy, keď nájdu niekoho lepšieho – osobu, ktorú budú skutočne milovať.
Občas sa zamyslím, prečo sa niektoré veci v našich životoch museli stať. Prečo si celým srdcom želáme dotknúť sa len jednej ruky, hoci sa k nám z iných strán načahujú aj také, ktoré by sa po nás nikdy nezahnali. Ich jediným prianím je držať nás silno a pevne v každej chvíli, no my sa nevieme odpútať od túžby chytiť sa len tej dlane, ktorá sa nám vždy vyšmykne a nikdy nás nedokázala úprimne pohladiť.
