Category
Vždy bolo pre mňa slovo koniec príliš definitívne. Vnímala som ho ako ničotu, ktorá nastane po tom, čomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť. Až raz, po rokoch od jedného takého konca som prišla na to, že koniec síce definitívny je, ale zároveň sa v tom istom momente začne nová životná etapa. Spočiatku ťažká a hrozivá, pretože k tomu prispievam ja svojím strachom.
Ženy a krása, to je niečo ako slnko a teplo. Jedno bez druhého nedokáže existovať, no zároveň si každý z nás pod slovom teplo predstaví niečo iné. A tiež – na tak širokej teplotnej škále si všetci vyberieme práve tie stupne, ktoré sú pre nás ideálne. Keď je mne teplo, iní vyťahujú svetre. A keď ja umieram od horúčavy, ostatní si povedia, že sa konečne oteplilo. A s krásou, s ňou je to úplne rovnaké…
Niekedy premýšľam nad tým, čo sa skrýva za úsmevmi druhých ľudí. Presne tých, o ktorých viem tak málo, no stretávam ich každý deň. Premýšľam, či aj oni majú starosti a či si niekedy povedali, že už nevládzu, no naďalej sa usmievajú. Pretože práve za usmiatou tvárou sa skrýva najviac bolesti. Viem to. Aj ja sa totiž často usmievam, a najmä vtedy, keď dobrá nálada v mojej duši nepanuje.
Často od mojich rovesníkov počúvam vety typu: „Už by som aj chcel nájsť nejakú, s ktorou zostarnem.“ Po všetkých dobrodružstvách, ktorými sa niekedy na pive „mačovsky“ chvália, prišiel na psa mráz a akosi zatúžili kdesi a s kýmsi sa usadiť. Fakt, že síce starnú, ale nedospievajú, je druhá vec, ale to by bolo zasa na úplne iný článok…
Občas v našom živote nastanú momenty, kedy pochopíme, že musíme niečo zmeniť. Napriek odhodlaniu, ktoré sme roky zbierali, napriek tomu, že možno budeme musieť čeliť netaktným otázkam nášho okolia.
Jednoducho sa dostaneme do bodu, v ktorom prídeme na to, že takto to už ďalej nejde.
To hlboké ticho, ktoré vždy ostane a nikdy ho nikto nezaplní. To ticho, v ktorom ostávame príliš dlho… Pretože máme strach. Strach z toho, čo by sa mohlo stať. Strach z vyslovenia slov, ktoré viac ublížia, ako potešia. Nikto o tom v skutočnosti nechce hovoriť, pretože nevedia, čo cítiš…
