Category
Som typ človeka, ktorý málokedy ľutuje niečo, čo sa už stalo. Načo sa mám zaťažovať vecami, ktoré už patria do minulosti a aj tak ich nezmením? Nehovorím, že sa mi všetko podarí. Niekedy urobím obrovskú hovadinu… Ale radšej sa budem o pár rokov chytať za hlavu a smiať sa na tom, ako by som si mala roky klásť otázky:
Viem, že jeho meno by si už najradšej ani nevyslovila a že by si si z mysle zmazala všetky spomienky, v ktorých sa objavuje. No zároveň viem aj to, že ak by sa dalo, šepkala by si jeho meno v tme pritom, ako sa k nemu túliš, a o tie spomienky, ktoré s ním máš, prísť nechceš. Sama sa strácaš v tom, čo sa v tebe odohráva, a máš pocit, že chceš všetko, no zároveň nič.
To, že láska bolí, že je komplikovaná a často i strastiplná, sme všetci počuli už veľakrát. Každý z nás sa minimálne raz v láske popálil, pocítil, aké to je, keď bol zamilovaný do nesprávnej osoby. Nesprávnej pre neho či pre ňu…
A práve o to ide.
Každá z nás má takú kamošku, ktorá je magnet na ten nesprávny typ mužov. Na mužov, akých sme nikdy nechceli, no keď sme ich stretli, stali sa z nich tí, ktorých chceme hneď. Okamžite a na celý život. Práve pri nich sa meníme zo zlých dievčat na dobré ženy, ktoré sú ochotné ukázať im, že naša láska je skutočne to jediné, čo potrebujú… Ale pravda je niekde inde.
Viem, že už prestávaš dúfať… že raz príde ten pravý. Viem, že ťa predošlé sklamania zničili natoľko, že už na pravú lásku ani neveríš a pozeráš sa na svet úplne inak ako kedysi, keď si ešte dúfala a mala si na očiach nasadené ružové okuliare. Už ani neveríš, že ho raz stretneš… Ale chcem, aby si vedela, že nikdy nič nie je stratené. Každého si raz láska nájde a ukáže mu, prečo sa toľkokrát musel popáliť.
Hovorí sa, že ten, kto chce porozumieť žene, musí si na to vyhradiť dva životy dopredu. Nerobiť nič iné, len blúdiť hlbinami ženskej duše, robiť si detailné poznámky a následne na to ich hrubou červenou fixkou aj škrtať.
A nakoniec…
