Kategória
Dnes si dovolím prehovoriť k nám ženám trochu iným spôsobom ako zvyčajne. Dnes budem hovoriť o mužoch. Nebudem však hovoriť o mužoch, ktorí nás zranili. Nie o tých, ktorí nám ublížili. Takých príbehov tu už bolo dosť. Dnes budem hovoriť o tých, ktorým sme ublížili MY.
Dnes budem hovoriť o tých, ktorým sme balamutili hlavy a nakoniec im povedali rázne zbohom. O tých, ktorým sme sľúbili stretnutie, no nakoniec naň neprišli, pretože nás zlákala minulosť.
Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Veľmi.
Prečo potom ostávame tam, kde to nefunguje? Ignorujeme pravdu, kvôli dočasným kúskom šťastia? Hlúpo si nahovárame, že je to to, čo sme naozaj chceli. Stojíme na mieste v domnení, že nič lepšie pre nás nie je. Snažíme sa umelo udržať neudržateľné. Plníme nesplniteľné. A prečo? Toto všetko má jedného spoločného menovateľa. : Strach. Z odmietnutia, samoty, bolesti…
Neviem ako sa to stalo, no stalo sa. Snažila som sa tomu vyhnúť. Naozaj som nechcela stať sa na tebe závislou. Si mojou drogou. Áno si a ani trochu sa mi to nepáči. Pretože drogy nie sú správne a sú veľmi návykové. Tak ako si sa ty stal návykovým pre mňa.
Myslím na teba každú jednu stotinu dňa. Myslím na teba len čo ráno otvorím oči, myslím na teba aj poslednú stotinu pred tým než svoje oči večer zavriem.
Nie sme práve príkladom večnej lásky. Ľúbili sme sa a boli sme šťastní, ale stratili sme to. Jednoducho časom naša láska zoslabla až sa napokon rozplynula v hmle úprimného priateľstva. Niekedy láska pretrvá, inokedy sa zmení na niečo iné, ale rovnako úprimné.
Malé lásky sa vraj menia na priateľstvo, tie veľké na nenávisť.
Neviem, či to medzi nami bola ,,malá“ láska.
Muž a žena ako priatelia. A je to vôbec možné? Nepochybujem o tom, že je. Nám to však nevyšlo.
Mali sme len jednu šancu. Máme len jedno srdce na lámanie. Len jeden život na žitie. A len jedného človeka na skutočnú lásku. Počúvaj. Stále ťa milujem a hrozne mi chýbaš. Teraz sa to už nebojím priznať, pretože už je všetko stratené. Ale takto je to lepšie. Som človek, ktorý sa tisíc krát vracia. Ale nie tisíci prvý krát, keď si to ty budeš želať.
Život v sebe skrýva rôzne tajomstvá. Často sa pýtame otázku prečo? Prečo práve ja? Prečo nemám to, čo ostatní ľudia? Odpoveď na to asi nikdy nedostaneme.
Urobíš nejakú vec, rozhodnutie a mnohým ľuďom sa to nepáči, ty si z toho smutný a radosť z tvojej snahy je preč ešte skôr, ako si si dokázal uvedomiť, ako veľa si pre seba alebo pre iných ľudí urobil. A to správne nie je. Žijeme pre to, aby sme boli spokojní my sami, aby sme robili radosť ľuďom, ktorí sú okolo nás a na ktorých nám záleží.
