Category
Asi na svete nie je človek, ktorý o sebe môže povedať, že nikomu nikdy neublížil. Pretože občas zraníme, aj keď nechceme, a príčin, prečo sa to stalo, je hneď mnoho…
Vyhasli city, ublížené bolo nevedome, nedokázali sme človeku dať to, čo on potrebuje. Vtedy fakt, že sme ublížili, bolí aj nás.
Asi nikto z nás nevstupuje do vzťahu s tým, že sa raz bude rozchádzať, no niekedy sa to stane.
Niekedy je to spoločné rozhodnutie, niekedy to proste neklape a niekedy sa len niekto z večera do rána rozhodne, že už nie je zamilovaný. Bez žiadnych predchádzajúcich konfliktov… jednoducho len tak.
Určite tento scenár poznáš. Či už na vlastnej koži, alebo máš kamarátku či známu, ktorá niečo podobné zažila. Bolo to asi nejako takto: Dobrá žena, verná, odovzdaná, milujúca, starostlivá – skrátka poklad. A on? On si to nevážil a podviedol, nechal ju, ušiel za inou… „Horšou“. Zlou ženskou…
Niektorých ľudí stretneme, aby nás zmenili k lepšiemu. A iní nám ukážu, akí byť nechceme. Vďační by sme však mali byť všetkým.
V živote som stretla množstvo ľudí, ktorí ma toho veľa naučili. Niektorí mi priniesli šťastie, iní ma sklamali a snažila som sa im neskôr vyhnúť…
Niekedy som mala sto chutí sa rozbehnúť a poprosiť ťa, aby si mi odpustil… Mala som chuť kričať prepáč do celého sveta. Bola som odhodlaná spraviť všetko, ale časom som si uvedomila, že by to už aj tak neznamenalo nič. Vieš, niekedy v živote spravíme veci, ktoré neskôr budeme ľutovať.
Mnohokrát si lásku zamieňame za niečo, čo sa na ňu len podobá. Niekedy je tá podobnosť väčšia, inokedy úplne malá, ale aj to nám ženám, ktoré sme si nechali poblázniť hlavu, bohato stačí. Vieš, niektoré z nás stretnú človeka, ktorý nemiluje našu osobnosť. Nedíva sa nám do očí s láskou, ale skôr s túžbou a s pobavením. Jednoducho sa zamiloval do pocitu, že je milovaný…
