Category
Nikdy som si nemyslela, že niečo také jedinečné… niečo také milujúce, čo sme medzi sebou mali, môže niekedy skončiť… A nie som si istá, či to niekedy skutočne skončí. Nie som si istá, či niekedy úplne zabudnem, a neviem, či to vôbec chcem… Ver mi či nie, vo vlastnej budúcnosti som videla vždy aj teba, vo svojich snoch som snívala o tebe, nikdy som nad niečím nepremýšľala bez teba…
Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
Nikto sa nenaučí o živote tak veľa, ako človek, ktorý miluje nesprávnu osobu. Ako ten, kto miluje niekoho, kto mu to neopláca. Ako ten, kto miluje niekoho, kto ho iba vodí za nos a je mu jedno, akú spúšť po sebe zanechá. Láska je vskutku zvláštna. Vie vzniknúť aj tam, kde by vôbec vzniknúť nemala. Dokáže našu dušu upokojiť, ale aj priviesť do šialenstva…
Neviem, či poznáš ten pocit… Keď ráno vstaneš z postele a uvedomíš si, že ťa nič netrápi ani nebolí. Si jednoducho šťastná, len tak… pretože šťastnou môžeš byť. Si hrdá na to, že si mnoho vecí prekonala, a tvoju dušu napĺňa pokoj, dokonca sa i tešíš na nový deň. Si zvedavá, čo ti prinesie, lebo už viac nie si ustráchaná, opäť máš chuť objavovať svet.
Mala som strach… bála som sa byť bez teba v tomto mrazivom svete plnom tvárí, ktoré ale nemajú skutočný výraz, ktorým chýba pohľad, ktorý nám niečo prezradí… Bola som plná hnevu, plná sĺz, ktorým som zakazovala vyjsť von… Občas som si nebola istá sama sebou, svojím rozhodovaním, svojimi myšlienkami a TO je niečo, s čím som sa odmietala zmieriť…
Hovorí sa, že nádej umiera posledná. Myšlienka je to pekná, ale nakoľko je použiteľná aj v reálnom živote? Dokedy máme živiť nádej? Ako dlho?
A čo keď práve ona začne zabíjať nás?
Vieš, pravda bolí. Často… Povedala by som, že skoro vždy.
