Category
Naozaj veľmi dlho som túžila po tom, aby prišiel niekto nový. Aby som mohla úplne vytesniť spomienky na človeka, pri ktorom som síce pochopila, čo to znamená milovať, ale zároveň som musela pochopiť aj to, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Áno, veľmi, naozaj veľmi som si každý deň priala, aby prišiel niekto nový. Človek, ktorý opäť zatrasie mojím svetom.
Naozaj? Teraz? … Vieš, prečo si ma prinútil odísť. A neverím, že si sa zmenil. Ubehlo veľa času, ale pocity, ktoré som pri teba mala kamsi zmizli. Zmizli tak ako prišli. Tak rýchlo. A fakt je, že som si myslela, že toto bude láska.
Našťastie si mi dal vedieť, že nebude. A teraz ma chceš späť? Teraz, keď som pochopila, že nie si muž pre mňa?
Aký čas musí prejsť, aby sme si mohli povedať, že sme v poriadku? Že necítime žiadne zlé pocity voči sebe a tomu, ako to dopadlo. Bude to vôbec niekedy v poriadku? Tak, že sa nebudem do minulosti dívať s bolesťou?
Rada by som verila, že je to možné, ale niekedy nestačí len „prepáč.“
Už prešiel nejaký ten čas, odkedy som milovala. Tak hlboko, verne, z plného srdca… Spomínam si na to, aké to bolo, hoci je tomu niekoľko rokov. Mám pocit, akoby sa to ani nestalo mne. Akoby to bola spomienka niekoho iného a ja sa na ňu len z diaľky prizerám. Bolo to dávno, on bol ten posledný a potom… Nastali časy, kedy mi na tom druhom „len“ záležalo. Bola to láska, ale bez iskry.
Občas je to bohužiaľ tak. Ľudia sú spolu, lebo im to tak vyhovuje. Lebo jeden miluje… miluje tak veľmi, že nevidí, že druhej strane to všetko len jednoducho príde vhod. Že len nechce byť sám/sama, a tak zostáva vo vzťahu, v ktorom sa proste cíti pohodlne.
Väčšinou si v úlohe toho „zlého“ predstavujeme chlapov, ale stáva sa aj to, že práve žena zostáva s mužom, lebo už viac nechce byť sama.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sa niektoré veci udiali skôr…
Keby som sa naučila skôr hovoriť o tom, čo cítim.
Keby láska prišla s návodom na použitie a my by sme sa nemuseli báť, že niečo pokazíme alebo niekomu ublížime…
Vieš, keď niekto povie, že potrebuje čas, myslím si, že je to normálne. Teraz to už viem. Pred pár rokmi by som sa domnievala, že je to výhovorka.
