Category
Láska mi ublížila. Láska mi zlomila srdce. Kvôli láske som stratila samu seba.
Nie… Nikdy to nie je vina lásky.
Láska neubližuje, láska neláme srdcia a nenúti nás robiť veci, ktoré robiť nechceme.
To robíme my, ľudia. Láska nás nikdy nesklame a nenechá nás len tak.
Láska je tak jednoduchá a tak prostá. Je s nami stále.
Neboli to všetko lásky, ktoré by mali šťastný koniec, to je dnes už asi viac než jasné. No to neznamá, že pre mňa nič neznamenali alebo že by som si na ne nikdy ani nespomenula… Lebo, znamenali. Znamenali pre mňa asi tak veľa, ako som ja sama sebe cenná, len som to vtedy ešte nevedela. Nemyslela som to nikdy zle, aj keď som možno nakoniec zle konala. Možno som ublížila viac, ako si myslím. Možno som bola práve ja niekomu dôvodom, prečo má dnes zlepené srdce a páli ho moja jazva na ňom…
Láska, prepáč… Teraz nie je ten správny čas. Musím ísť. Musím sa vydať na cestu, ktorej smer si sama netrúfnem odhadnúť. Musím odísť a ty ma musíš pustiť…
Načasovanie… A ten pocit, keď nám ten druhý povie, že teraz nemôže a my si hneď myslíme, že len jednoducho nechce. Nezamýšľame sa ani nad dôvodom. A potom život zamieša karty a všetko sa otočí. Zrazu som to ja, kto nemôže. Kto je na ceste a nemôže sa zastaviť.
Chodí nám množstvo správ, v ktorých sa nás pýtate, čo robiť, ak… Čo robiť, ak muž robí toto a toto. Čo robiť, ak sa správa takto a takto. Čo si máte myslieť o tom a o tom. Pýtate sa, či ďalej dúfať a bojovať alebo to celé nechať tak…
Poviem vám jeden príbeh. Respektíve ani nie tak príbeh, ale skôr opíšem situácie, v ktorých som sa sama niekoľkokrát veľmi neistá ocitla, a už viem, ako pre mňa dopadli…
Beznádejným pohľadom sledujem cigaretový dym stúpajúci ku stropu. Kdesi pri mne leží minutá krabička cigariet a fľaša s alkoholom. Nespoznávam sa, takáto nie som. Či skôr, nebola som taká.
Som spomienka, na ktorú nechceš myslieť, ale ona sa zjavuje znova a znova vo chvíli, keď sa chceš pohnúť ďalej. Som výčitka tvojho svedomia, ktorá ti nedovolí spať. Moje zlomené srdce je tvojím najväčším hriechom.
Určite sa už mnohé z nás pýtali, len tak, samých seba, že koľko sklamaní musíme prežiť, aby sme nakoniec dostali to, čo si zaslúžime. Alebo koľko si musíme toho ešte vytrpieť, aby sme už nemuseli riešiť ďalšie a ďalšie sklamanie v láske. Prežili sme vzťahy, v ktorých sa nám nedostávalo pozornosti. Prežili sme vzťahy, v ktorých sme boli podceňované. Mali sme mužov, ktorí si nevšímali tie naše nepatrné zvyky, spôsoby, gestá. Mužov, ktorí si mysleli, že keď nám kúpia nejaký darček, majú od nás na čas pokoj.
