Category
Chodí nám množstvo správ, v ktorých sa nás pýtate, čo robiť, ak… Čo robiť, ak muž robí toto a toto. Čo robiť, ak sa správa takto a takto. Čo si máte myslieť o tom a o tom. Pýtate sa, či ďalej dúfať a bojovať alebo to celé nechať tak…
Poviem vám jeden príbeh. Respektíve ani nie tak príbeh, ale skôr opíšem situácie, v ktorých som sa sama niekoľkokrát veľmi neistá ocitla, a už viem, ako pre mňa dopadli…
Beznádejným pohľadom sledujem cigaretový dym stúpajúci ku stropu. Kdesi pri mne leží minutá krabička cigariet a fľaša s alkoholom. Nespoznávam sa, takáto nie som. Či skôr, nebola som taká.
Som spomienka, na ktorú nechceš myslieť, ale ona sa zjavuje znova a znova vo chvíli, keď sa chceš pohnúť ďalej. Som výčitka tvojho svedomia, ktorá ti nedovolí spať. Moje zlomené srdce je tvojím najväčším hriechom.
Určite sa už mnohé z nás pýtali, len tak, samých seba, že koľko sklamaní musíme prežiť, aby sme nakoniec dostali to, čo si zaslúžime. Alebo koľko si musíme toho ešte vytrpieť, aby sme už nemuseli riešiť ďalšie a ďalšie sklamanie v láske. Prežili sme vzťahy, v ktorých sa nám nedostávalo pozornosti. Prežili sme vzťahy, v ktorých sme boli podceňované. Mali sme mužov, ktorí si nevšímali tie naše nepatrné zvyky, spôsoby, gestá. Mužov, ktorí si mysleli, že keď nám kúpia nejaký darček, majú od nás na čas pokoj.
Je 8. október 23:00. Deň, ako každý iný, ale internet zaplavila “mediálna vojna” Dary a Rytmusa… a mne to nedá sa nevyjadriť.
Bodaj by zabudnutie bolo také ľahké. Bodaj by stačilo vymazať fotky, bloknúť profil a tým by to skončilo. Bodaj by sa dala minulosť pochovať. Lenže sa nedá. A možno aj vďaka Bohu. Minulosť sme my. Je to každá jedna časť nás. Každá jedna myšlienka, každá jedna jazva na duši, každá jedna skúsenosť, to všetko je naša minulosť.
Bol si mojou hviezdou… Niečo ako Severka. Tá, čo žiari viac ako tie ostatné. Tá, ktorá je niečím špeciálna, niečím iná ako tie ostatné.
Dnes už viem, že si bol ako všetky ostatné a špeciálnym si bol iba pre mňa. Bol si mi presne tak vzdialený ako hviezda. Bol si na míle ďaleko a aj keď si často ležal vedľa mňa, bol si nedotknuteľný… Alebo si sa tak aspoň správal. A ja som ťa chcela získať, chcela som ťa tak veľmi, že som bola ochotná urobiť čokoľvek. Stačilo mi tak málo… Iba pocit, že si.
Áno, ja viem. A viete to všetci. Darmo si prečítame hoci aj milión citátov o tom, že máme milovať tých, ktorí sú k nám dobrí, ktorí sú nám verní a znesú nám aj modré z neba. Takto to nefunguje. Viem, že aj na našej stránke také nájdete, ale chcela by som ich viac rozviť a niečo k nim vysvetliť…
Nefunguje to tak, že keď teraz stretnem dobrého chlapca či muža, tak si na neho ukážem a poviem srdcu: Zamiluj sa! (Keby to tak v praxi bolo možné, asi by boli všetci na svete šťastne zadaní… Lenže nie je.)
