Category
Je 8. október 23:00. Deň, ako každý iný, ale internet zaplavila “mediálna vojna” Dary a Rytmusa… a mne to nedá sa nevyjadriť.
Bodaj by zabudnutie bolo také ľahké. Bodaj by stačilo vymazať fotky, bloknúť profil a tým by to skončilo. Bodaj by sa dala minulosť pochovať. Lenže sa nedá. A možno aj vďaka Bohu. Minulosť sme my. Je to každá jedna časť nás. Každá jedna myšlienka, každá jedna jazva na duši, každá jedna skúsenosť, to všetko je naša minulosť.
Bol si mojou hviezdou… Niečo ako Severka. Tá, čo žiari viac ako tie ostatné. Tá, ktorá je niečím špeciálna, niečím iná ako tie ostatné.
Dnes už viem, že si bol ako všetky ostatné a špeciálnym si bol iba pre mňa. Bol si mi presne tak vzdialený ako hviezda. Bol si na míle ďaleko a aj keď si často ležal vedľa mňa, bol si nedotknuteľný… Alebo si sa tak aspoň správal. A ja som ťa chcela získať, chcela som ťa tak veľmi, že som bola ochotná urobiť čokoľvek. Stačilo mi tak málo… Iba pocit, že si.
Áno, ja viem. A viete to všetci. Darmo si prečítame hoci aj milión citátov o tom, že máme milovať tých, ktorí sú k nám dobrí, ktorí sú nám verní a znesú nám aj modré z neba. Takto to nefunguje. Viem, že aj na našej stránke také nájdete, ale chcela by som ich viac rozviť a niečo k nim vysvetliť…
Nefunguje to tak, že keď teraz stretnem dobrého chlapca či muža, tak si na neho ukážem a poviem srdcu: Zamiluj sa! (Keby to tak v praxi bolo možné, asi by boli všetci na svete šťastne zadaní… Lenže nie je.)
Aj ty poznáš ten pocit, keď tvoj život vyzerá skôr ako tragikomédia? Už ani sama nevieš, či plakať alebo sa začať smiať. Hľadáš lásku, ale najskôr natrafíš na takého, ktorý ani sám nevie, čo chce. Potom sa ti páči ten, ktorému sa nepáčiš ty, a ty sa páčiš tomu, ktorý sa nepáči tebe.
Potom úplnou náhodou natrafíš na toho DOKONALÉHO. Nielen on, ale všetko je dokonalé… Je milý, sexy, vtipný a ty sa konečne začínaš tešiť, že si ho našla.
Stretnúť niekoho, s kým je nám dobre, s kým si rozumieme aj bez slov a cítime sa šťastní, je veľmi ťažké. Keď konečne niekoho takého stretneme, snažíme sa zo všetkých síl, aby sme si ho udržali.
Čím viac druhého človeka spoznávame, tým viac si všímame aj tie jeho vlastnosti, ktoré nám začnú vadiť. A preto keď sa s dotyčným stretávame už nejaký čas a on získa odvahu konečne sa vysloviť, my zamrzneme, pretože nás prepadnú pochybnosti, či to nebude len ďalšie sklamanie.
Vždy bol taký všímavý, nežný a neodolateľný, vždy tu bol pre mňa a nikdy nezabudol. Sedával pri mne a počúval, ako mi tlčie srdce, ako pomaly dýcham. Sedel a čakal, kým nezaspím, a potom ma ešte chvíľku pozoroval, ak by som sa náhodou prebrala.
Bol to môj muž, bol to môj najlepší priateľ a nenahraditeľná osoba v mojom živote. Osoba, ktorá ma zmenila, ktorá spravila z malého ustráchaného dievčaťa silnú sebavedomú ženu. Človek, ktorý veril v niečo, čo som sama v sebe nemohla nájsť.
