Category
Teraz je naozaj úplne jedno, či tieto slová číta muž alebo žena.
Prečo to robíte? Prečo tvrdíte, že nás milujete takých, akí sme, a keď uplynie čas, začnete si dávať podmienky? Začnete vymenúvať snáď milión vecí, ktoré sa vám na nás nepáčia.
Hej, Drahá, hej, Drahý… Keď ste s nami išli do vzťahu, vedeli ste, akí sme. To, že vám to zrazu vadí, nie je náš problém a už vôbec nie naša chyba…
Čo by bolo keby?
Čo by bolo, keby som ho nestretla? Touto otázkou som sa zaoberala snáď milión krát tak, ako som si na teba asi milión krát spomenula. Nikdy som ťa nedostala úplne z hlavy a nikdy ťa z nej asi úplne nedostanem. Vždy tam budeš, pretože si niečo vo mne zmenil. Zmenil si tú časť mňa, zmenil si to miesto v mojom tele, ktoré bolo schopné akékoľvek hlbokého citu.
Dnes som na tej opačnej strane, toho všetkého. Toho chaosu, ktorý sme si vytvorili. V ktorom sme sa snažili byť a zostať čo najdlhšie. Zhodila som ružové okuliare, ktoré som sa snažila na svojich očiach udržať až príliš dlho. Konečne som sa odhodlala ich zbaviť.
Dnes už viem, že nemáme byť spolu. Že nepatríme k sebe, aj keď ty tvrdíš svoje…
Kým si mala nádej, že ti napíše, že sa ti ešte niekedy ozve, kým si mala nádej, že na teba nezabudol tak, ako to urobili tí pred ním, bolo pre teba všetko jednoduchšie. Zdalo sa ti, že si ľahšie zvládala všetky útrapy, ktoré sa ti v poslednom období zosypávajú na hlavu presne tak, ako sa sype ťažký mokrý sneh zo striech domov.
No dnes, dnes je všetko inak. Dnes už vieš, že ti viac nenapíše, že už sa viac neozve. Už si na teba nespomenie…
Ani neviem prečo, no začala som si prezerať naše staré správy. Myslela som, že som ich už dávno vymazala. No nie, ony tu stále sú. Bavili ma, a tak som šla stále ďalej. Strávila som pri nich asi hodinu, kým som sa dostala tak do polovice. Písali sme si stále, od rána do večera. Bolo ich naozaj veľa. Došla som až na začiatok. Začiatok nášho príbehu. Začal síce úplne inde, no aj tak. Neverila by som, akú majú staré slová moc obnoviť v našom vnútri pocity, ktoré sme si mysleli, že už nikdy nepocítime.
Nebudem si klamať. Áno, preklínala som ťa. Nebolo to raz ani dvakrát a možno ani trikrát. Bolo to veľakrát. Vždy keď si zmizol len tak bez oznámenia. Vždy keď som sa cítila mizerne.
Často som si hovorievala, že neľutujem, že som ťa stretla. Hovorila som to ķaždému naokolo. Lebo veď každé jedno stretnutie a každý jeden človek sú v našom živote kvôli niečomu.
