Category
Odpustiť či neodpustiť? To je otázka… Otázka, ktorú ak nesprávne zodpovieme, následky si zlizneme iba my. Ja som vyskúšala snáď všetko – od nekonečného odpúšťania aj tých najhorších chýb až po neodpustenie. Jednoducho som si tie krivdy nechala v sebe.
A viete čo? Ani jedna taktika nebola správna…
Drahá, ver mi, že najlepšie, čo môžeš po rozchode urobiť, je prijať to. Prijmi ten koniec. Lebo len vtedy pochopíš, že nemáš nič iné na práci, len si vytvoriť nový začiatok. Nečakaj, že sa vráti. Nesnívaj, že sa raz stretnete opäť a začnete odznovu. Nenechávaj realitu bokom a nevytváraj si vlastnú bublinu omamných predstáv, ako sa to medzi vami skôr či neskôr utrasie a ty budeš znovu šťastná.
Vieš, prečo je to chyba? Poviem ti to…
Zaslúžiš si niekoho lepšieho… Ktorá z nás, čo ochutnala, ako láska bolí, tieto slová nepočula? Buď nám ich povedal sám dotyčný, ktorý v nás vyvolal toľkú bolesť, alebo sme si ich vypočuli od každého, kto nás chcel po rozchode trochu rozveseliť. Pravdepodobne si si aj ty povedala, že je to hlúposť. Že nikoho lepšieho ani nechceš, pretože chceš jeho, a hoci má niekoľko chýb, on je pre teba ten najlepší…
Najhoršia je taká bolesť, ktorá vyplýva z dobrého úmyslu. Z pomoci, ktorá sa obrátila proti nám. Z lásky, ktorá bola úprimná, no nikdy nie opätovaná… Takáto bolesť nás mení, ničí a spaľuje. Je nám vtedy jasné, že musíme prejsť akýmsi vnútorným prerodom – že musíme odhodiť všetko staré a nájsť čosi nové. Musíme sa stať novými ľuďmi, pretože ak by sme si ponechali svoje staré ja so všetkým, čo k nemu patrilo, podľahli by sme tomu a zhoreli by sme v tej bolesti zaživa.
Nemám rada hypotetické úvahy v duchu: Čo by bolo, keby… A rovnako nemám rada zbytočné premýšľanie o tom, čo by som zmenila či urobila inak. Pretože veci, ktoré sa stali, už nezmeníme, a to, že si ich chceme v hlave takto upraviť, znamená len jediné…
Že sme sa ešte stále nezmierili s niektorými chybami. Chybami, ktoré sme urobili my alebo niekto iný…
Nie, ona ti ho neprebrala. Neukradla ti ho. Človek sa ukradnúť nedá a to si naozaj zapamätaj... Nedávno sa mi stala taká „vtipná” vec. Po veľmi dlhej dobe som stretla muža, s ktorým som mala dávno pradávno „vzťah”. V úvodzovkách preto, pretože to netrvalo nejako dlho. Proste sme si nerozumeli a rozhodli sa, že zostať kamarátmi bude lepšie riešenie. Avšak, nezostali sme v nejakom intenzívnom kontakte ani ako kamaráti. Skrátka obaja sme si išli po svojom. Bol ženatý (myslím teraz, vtedy bol slobodný), na rukách si niesol dcéru a vedľa neho kráčala manželka.
