Category
Posunúť sa ďalej. Nechať všetko tak a zabudnúť. Vymazať, blokovať, odstrániť z priateľov. Povedať si, že ten človek ani neexistoval, že to obdobie v našom živote bol vlastne iba zlý sen. Namaľovať si falošný úsmev a presvedčiť každého, že už to máš za sebou, už si sa pohla ďalej….
Presvedčiť každého. Oklamať každého. Možno na chvíľu aj samu seba… navždy to však nejde…
Vieš, toto všetko neznamená, že si sa pohla ďalej.
Trvalo ti dlho, kým si na neho zabudla. Kým si ho dostala z hlavy. Kým si prestala plakať do vankúša, pretože ťa bolelo celé telo z toho, ako ti chýbal… Nič nefungovalo, ty si nedokázala fungovať. Práca, ktorú miluješ, ti už nič nehovorila, a obľúbené jedlo si nedokázala dať ani do úst. Nechcela si nič iné, len zabudnúť. Nemyslieť, netrpieť. Už viac nie… Tvojím najlepším kamarátom sa stal tvoj gauč a nejaký pohárik, po ktorom si trošku zabudla, po ktorom si jednoducho zaspala.
Ja viem, že ťa to bolí, viem, že si sa snažila s tým bojovať, no nešlo to. Nepomohlo ti nič, ani kamošky, ani milovaná mama, ktorá ťa pozná lepšie ako ktokoľvek iný. Ani tvoja sestra, ktorá ťa vždy vedela dostať z každého problému. Tento problém bol príliš, aj nad jej sily. Tento problém je totiž len v tebe. A viem, že si to uvedomuješ. Nikto nebude schopný ti s tým pomôcť, pokiaľ si tú pomoc nebudeš priať ty. Pokiaľ nenecháš odísť to, čo tu už vlastne nie je.
Odbila polnoc a ty stále pozeráš do tmy. Jediné, čo v tej tme nachádzaš, je prázdnota a beznádej. Presne to isté, čo momentálne nachádzaš aj vo vnútri seba. Všetko v tvojej duši zahalila tma a prázdno. Jediné, čo cítiš, je prázdno.
Sama nevieš ako ďalej.
Premýšľaš, ako si sa vlastne do tejto situácia dostala. TY. Dievča, ktoré malo vždy svoje vlastné a pevné zásady a nikdy si ich neporušila.
Verila som ti. Verila som ti, že to nikdy neurobíš. No ty si to spravil. Napriek všetkému. Napriek tomu ako som ťa vtedy milovala si mi takto veľmi ublížil. Podviedol si ma. Aj keď si vedel, že ja by som ti to nikdy neurobila. Aj keď si vedel, ako veľmi som ťa vtedy milovala a aj keď si vedel, že ja by som pre teba spravila aj to posledné. Bola som tvojou samozrejmosťou, zatiaľ čo ty mojou prioritou. Aj keď mi niečo vo mne stále nahováralo, že si toho bol schopný.
Prečo sa časom zmierime s tým, že sme single? Prečo nám to už nevadí, no hlavne prečo už nehľadáme lásku. Prečo nám už vyhovuje život bez nej. Necítime sa zle, no ani tak skvele. Nie sme šťastné, len sme…
Bojíme sa, že sa zamilujeme až príliš. Že to, čo my budeme ochotné dávať tomu druhému, on nepochopí. On to nebude ani vedieť dať. Že on nás tak milovať nebude. Nebude vedieť, čo je to láska, akú mu dávame my. Nebude ju vedieť prijímať a opustí nás.
