Kategória
Je to v poriadku dievčatko ak práve teraz ležíš na posteli a premýšľaš. Ak sa prikrývaš dekou, ktorá sa stala tvojim najlepším priateľom nadchádzajúcich dní a s tupým výrazom pozeráš do stropu. V tvojich očiach sa možno trbliecú slzy, ktoré túžia po tom, spustiť sa pádom po tvojich lícach. Dole.
A presne tak sa teraz cítiš.
Láska už nie je čo bývala. Dnešné vzťahy majú menšiu trvanlivosť ako otvorená krabica mlieka. Ale o tom nechcem písať. Každá z nás to veľmi dobre vie. Chcela by som vedieť, čo sa to stalo s nami? So ženami. Viem, že je „ iná doba“, ale niektoré veci by sa skutočne meniť nemali… Keď som bola mladé dievčatko, myslela som si, že láska len tak príde. Že sa dvaja ľudia do seba zamilujú a bum. Je to tam. Ale myslela som, že na celý život. Alebo určite aspoň na viac ako mesiac či dva.
Zostaňme radšej iba priatelia. Tak toto je veta, ktorá každú z nás dokáže položiť. Niekedy vie riadne naštvať, niekedy aj pobaviť. No vždy to každú z nás, bez výnimky, sakramentsky zabolí.
Neviem, čo je lepšie. Prestať vídať toho človeka úplne, alebo sa uspokojiť aspoň s tým, že ako kamoška o ňom budete vedieť všetko a sem tam ho uvidíte.
Ani jedna z možností nie je celkom výhra.
Čo všetko môže človek vlastniť?
…vec?
…zviera?
…človeka?
Sedela sama v kaviarni plnej ľudí, ale nevnímala ich. Mala prázdny pohľad. Bola strapatá a nenamaľovaná. To nebolo jej zvykom.
Takmer každá z nás sa bojí samoty. Už len to slovo vo vás určite vzbudzuje negatívne emócie. Sú medzi nami aj frajerky, ktoré ju zvládajú s gráciou a úsmevom na perách. Veľký rešpekt pred vami dievčatá… Samota vás môže naučiť viac, ako si myslíte. Niekedy je to dokonalá očista pre telo i dušu.
Viac ako samota mi však strach naháňajú dnešné moderné zoznámenia a neskôr vzťahy.
Ahoj princezná.
Pozerám sa na teba. Na ten boj, ktorý sa sama so sebou snažíš vyhrať.
Pozerám sa na ten neporiadok, ktorý nosíš vo svojej hlave. Vidím ten úsmev, ku ktorému sa musíš nútiť, aj tie slzy, ktoré sa snažíš skryť. Si taká prekrásna.
