Category
Želám si, aby každý čitateľ (muž) dokázal pochopiť, čo sa dnes pokúsim napísať. Aj keď viem, že je to takmer nemožné. Nie som žiadna princezná a nebola som ani dieťa, ktoré vždy dostalo, čo chcelo a čakalo na niekoho, kto bude pointou jeho života. Napriek tomu však píšem tento článok.
Viem, kto som a mala som najlepší príklad perfektného muža už od narodenia. Preto viem, akého človeka vedľa seba chcem a akého zasa nie.
Netušíš koľko krát som si želala, aby si sa vrátil. Aby som ti mohla znova veriť a oprieť sa o teba, keď bolo najhoršie. Aby som ti mohla opäť zveriť svoje srdce bez obáv. Želala som si vrátiť čas, aby som mohla čosi zmeniť. A vymazať deň, keď nás dostihla realita.
Netušíš ako často som plakala pre spomienky. Ako často som počula tvoj hlas vo svojich snoch. Istý čas som bola osobou, ktorej jediným snom bolo môcť ťa znova objať, pozrieť sa ti do očí.
Pochop ma, niekedy som stratená. Pochop ma, že niekedy sa neviem nájsť ani sama. Daj mi čas a daj mi šancu. Bude to znamenať pre mňa oveľa viac, ako kytica ruží. Len stoj pri mne. A zostaň aj vtedy, ak poviem, že chcem byť sama. Buď pri mne hoc aj bez slov a ja budem šťastná. Si pre ma dôležitý. No niekedy nerozumiem ani sama sebe. No práve vtedy najviac potrebujem, aby si tu bol.
Niekedy mám pocit, že je všetko tak ako má byť.
Hovorí sa, že ticho lieči, že v tichu nájdeme odpovede na všetko. Áno súhlasím. Toto ticho je však iné.
Sedela som v okne a pila moju obľúbenú kávu. V diaľke hrala pesnička. TÁ pesnička od TEJ kapely, na ktorú si ma úplne namotal ty a odvtedy sú neodmysliteľnou súčasťou môjho playlistu. Sledovala som jeseň, ktorú tak milujem. A deti. Závidela som im tú bezstarostnosť a ten úprimný smiech, ktorý sa zo sveta dospelých tak často vytráca…
Premýšľala som čo vlastne cítim.
Dva roky. Sú preč. Bez toho, aby som ťa videla. Dva roky mi pomohli k tomu, aby som zas spala, jedla, pracovala a tešila sa z drobností. Trvalo to dva roky, kým som sa z toho všetkého vyhrabala. Už teraz si to priznám. Hrozne ma to dostalo. Bola som taká rozbitá… Ale teraz je už dobre, viem sa nadýchnuť. Teším sa na každý nový deň. Našla som svoju stratenú silu. A potom som ťa po dvoch rokoch uvidela. Vieš, niekedy to nemusí trvať dlho, aby ťa to úplne pohltilo. Niekedy sa dvaja ani nemusia poznať roky na to, aby bol ich vzťah intenzívny.
Čo sú spomienky?
Sú to útržky šťastných alebo ťažkých chvíľ, ktoré nosíme v sebe. Ukrývame ich na dne srdca. Často k nim cítime hnev. Pretože ľudia, ktorých v nich vidíme, už dávno odišli. Spomienky však ostali.
Spomienky sú niekedy peklom. Nemám rada spomienky, pretože sa nikdy nekončia. Pripomínajú mi chvíle, na ktoré by som chcela zabudnúť. Prichádzajú uprostred noci alebo nečakane počas dňa, keď ich nikto nevolá.
