Kategória
Nikdy som pred túto voľbu ja sama postavená nebola. A rovnako ma pred ňu doteraz nik ani nepostavil. Ale ak by som sa v tejto situácii ocitla, mala by som v tom jasno. Hoci viem, že tam, kde sú city, tam, kde nám hrozí, že čosi stratíme, sa tieto úvahy robia ťažko. Pretože zamilovaný človek nehľadí na to, čo je najlepšie pre neho. Ale na to, čo je najlepšie pre lásku. A to si, žiaľ, mnohokrát odporuje.
Možno sa ti zdá, že sa niečo zmenilo. Že to už nie je také, aké to medzi nami bolo predtým. Možno z mojej strany cítiš akýsi odstup. Zvláštny chlad, ktorý si dovtedy nepoznal. Možno sa čuduješ, čo sa to so mnou stalo. Nerozumieš mi a príčinu tejto zmeny hľadáš vo mne. Nie v tebe… A to je chyba. Pretože ak by si začal pátrať „na tej druhej strane“, našiel by si odpovede priam ihneď. Ak by si sa pozrel do minulosti, ak by si si spomenul, ako si sa kedy správal a pouvažoval, či som v tom nenašla nejaký veľavravný odkaz, vedel by si všetko.
Vraví sa, že láska prekoná všetky prekážky… No je to skutočne tak? Osobne si myslím, že len láska nestačí. Pretože mnohé páry sa síce milujú, no nevedia, ako s týmto citom narábať. K tej láske totiž ešte treba niečo pridať. Inak nadobro zmizne, zmení sa na nenávisť či ľahostajnosť. Ku každej láske treba primiešať pár ďalších ingrediencií. Rešpekt. Súcit. A v neposlednom rade i dôveru. Pretože tam, kde jeden druhému neverí, kde jeden druhého sklame či niečo pred ním zatajuje, je i tá najväčšia láska prikrátka.
Zistila, že nádej je vratká. Že občas podráža nohy namiesto toho, aby pomáhala vstávať. Že občas je to práve iba samotná nádej, čo jej v láske môže zostať. Dnes už vie, klamstvá bolia rovnako ako sľuby a že najhoršie sú také slová, ktorými po nociach obklopená tichom obhajuje niekoho, kto si to nezaslúži. Pochopila, že bezhraničná dôvera dokáže nielen spájať, ale i ničiť. Nás samých… Ak sa jej nepustíme včas.
Čím som staršia, tým viac sa význam slova láska v mojich očiach mení. Zvláštne, ako už odmala o láske nasávame všakovaké ideály a predstavy, ktoré sa s nami neraz vlečú až do dospelosti. A práve v tomto období dôsledkom rôznych stereotypov zlyhávame vo vzťahoch, padáme na ústa. Pretože máme lásku príliš zromantizovanú. Vnímame je príliš sladko a po rokoch – pod náporom reality sa nestačíme čudovať, že to nie je o tom, o čom sme ako malí zvykli snívať…
To sa ti ľahko hovorí, nemáte deti…
Vieš, ťažko sa odchádza zo vzťahu, v ktorom sú už nejaké záväzky…
Nie je to ideálne, ale zostanem kvôli deťom…
Toto sú vety, ktoré si možno hovoríš i ty. Ktorými len ospravedlňuješ to, že si sama ubližuješ…
