Love

Ja viem, že ťa to bolí, viem, že si sa snažila s tým bojovať, no nešlo to. Nepomohlo ti nič, ani kamošky, ani milovaná mama, ktorá ťa pozná lepšie ako ktokoľvek iný. Ani tvoja sestra, ktorá ťa vždy vedela dostať z každého problému. Tento problém bol príliš, aj nad jej sily. Tento problém je totiž len v tebe. A viem, že si to uvedomuješ. Nikto nebude schopný ti s tým pomôcť, pokiaľ si tú pomoc nebudeš priať ty. Pokiaľ nenecháš odísť to, čo tu už vlastne nie je.

Mnohí z nás si myslia, že ich vedia rozoznať. Že by si nepomýlili zamilovanosť a lásku. Že by si predsa ten rozdiel všimli. Že veľmi dobre rozumejú svojej mysli a telu. Že rozumejú tomu, čo cítia…

Pravda je však podľa mňa taká, že tieto dva – veľmi silné pocity – nie je vôbec až také jednoduché odlíšiť. A práve zo zmätku, ktorý dokáže ich zámena vytvoriť, vznikajú zlomené srdcia, zlomené duše a zlomení ľudia. Mnohí z nás zanevreli na lásku, pretože ich zranila zamilovanosť.

Nechaj ho ísť… Mala by si. Tak to bude pre Teba lepšie. Tak to bude správne, aj keď Ti to práve v tomto momente tak vôbec nepripadá. Možno si od začiatku vedela, že ten deň raz príde. Deň, keď sa z vás znova stanú úplne cudzí ľudia.

Nechať ho ísť. Nemalo by to byť také ťažké, také ochromujúce…Veď ste nikdy neboli to, čomu sa vraví jedna duša v dvoch telách. Podvedome si vedela, cítila si, že toto nie je rozprávka, ktorá sa končí známym: „A žili šťastne, až kým nepomreli.“