Category
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
Viem, všade sa hovorí a píše o tom, že by sme si mali veriť. Že sebavedomie je to najpríťažlivejšie, čo žena môže mať. Že ak nebudeme milovať najskôr samé seba, ako môžme chcieť, aby nás miloval niekto iný… Áno, je to tak.
Lenže…
Niekedy je to naozaj ťažké. Niekedy je ťažké veriť v samú seba. Možno sa pozeráš na ženu, ktorá má za sebou ťažký rozchod. Niekto ju opustil kvôli inej žene.
Keď ti muž nevie byť oporou, je to jeden z najhorších pocitov, s ktorými sa môžeme vo vzťahu stretnúť. Stretla som sa s tým ja, stretli sa s tým mnohé z nás. Presne to bol aj jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý mi stroskotal môj posledný vzťah. Vzťah, ktorý sa spočiatku začal ako z rozprávky, pretože to bol človek, ktorý vedel najlepšie pochopiť moje trápenie, pretože si prechádzal tým istým.
Prechádzal si rovnako zlým obdobím plným trápenia, ktoré malo za následok zlomené srdce.
Zvykli sme hľadať našimi očami, vtedy, keď sme boli mladší a nič nám nedávalo poriadny význam. Nehovorím, že to bolo zlé alebo nesprávne. Prechádzame v živote obdobiami, ktoré sú iné a hlavne my sme iní, všetci.
Smiali sme sa tým hanblivým, pretože sme nevedeli, že prežili tragédiu v detstve, o ktorej sa im sníva každú noc. Smiali sme sa tým s nadváhou a aj tým podvyživeným, pokým sme nevyrástli a nepochopili, že je to choroba, ktorá ich takými robí a nie ich problém s prepchávaním sa, alebo zvracaním.
Bol jarný večer. Blúdila som po uliciach a premýšľala som, či je so mnou naozaj niečo zlé. Robila som to často. Dala som si slúchadká a len som išla. Nemala som cieľ a niekedy som mala pocit, že ani neviem, kde som mala štartovnú čiaru. Kedy sa to celé blúdenie začalo.
Blúdila som dlho. Čakala som na princa a niekedy som mala naozaj pocit, že som ho hľadala v každom, čo išiel okolo. Od každého som čakala lásku a pochopenie, lenže väčšina nechápala ani význam slova láska a ľúbiť ľúbili akurát tak svoj obraz v zrkadle.
Pamätám sa na ten deň, akoby sa to stalo včera. Na ten tak vzdialený deň, kedy si sa do mňa zamiloval. Bola som uchvátená tvojimi slovami. Urobil si zo mňa kráľovnú a ja som ti to všetko uverila. Písal si mi, ako ma miluješ a čo všetko pre teba znamenám, vraj som bola zmyslom tvojho života. Hľadal si každú príležitosť, aby si sa so mnou mohol stretnúť. Písali sme si celé dni a napokon… Zamilovala som sa do teba. Nechcela som to, ale stalo sa. Áno, priznávam, bola som šťastná.
