Category
Drahá, ver mi, že najlepšie, čo môžeš po rozchode urobiť, je prijať to. Prijmi ten koniec. Lebo len vtedy pochopíš, že nemáš nič iné na práci, len si vytvoriť nový začiatok. Nečakaj, že sa vráti. Nesnívaj, že sa raz stretnete opäť a začnete odznovu. Nenechávaj realitu bokom a nevytváraj si vlastnú bublinu omamných predstáv, ako sa to medzi vami skôr či neskôr utrasie a ty budeš znovu šťastná.
Vieš, prečo je to chyba? Poviem ti to…
Najhoršia je taká bolesť, ktorá vyplýva z dobrého úmyslu. Z pomoci, ktorá sa obrátila proti nám. Z lásky, ktorá bola úprimná, no nikdy nie opätovaná… Takáto bolesť nás mení, ničí a spaľuje. Je nám vtedy jasné, že musíme prejsť akýmsi vnútorným prerodom – že musíme odhodiť všetko staré a nájsť čosi nové. Musíme sa stať novými ľuďmi, pretože ak by sme si ponechali svoje staré ja so všetkým, čo k nemu patrilo, podľahli by sme tomu a zhoreli by sme v tej bolesti zaživa.
Nemyslím si, že v láske nám dokážu ublížiť len naši partneri. Niekedy im v tom celkom ochotne pomáhame… Tým, že príliš dlho veríme. Že si nechceme priznať, aká je pravda. Že podľahneme pocitu, že si nič lepšie a krajšie nezaslúžime. Že sa necháme obalamutiť rečami namiesto toho, aby sme sa konečne pozreli, aká je výpovedná hodnota jeho či jej činov… A tak sa zraňujeme i my sami, hoci nevedomky a s tým najlepším úmyslom.
Nie, ona ti ho neprebrala. Neukradla ti ho. Človek sa ukradnúť nedá a to si naozaj zapamätaj... Nedávno sa mi stala taká „vtipná” vec. Po veľmi dlhej dobe som stretla muža, s ktorým som mala dávno pradávno „vzťah”. V úvodzovkách preto, pretože to netrvalo nejako dlho. Proste sme si nerozumeli a rozhodli sa, že zostať kamarátmi bude lepšie riešenie. Avšak, nezostali sme v nejakom intenzívnom kontakte ani ako kamaráti. Skrátka obaja sme si išli po svojom. Bol ženatý (myslím teraz, vtedy bol slobodný), na rukách si niesol dcéru a vedľa neho kráčala manželka.
Naháňať môžeš autobus, nie chlapa… Zapamätaj si: Ak musíš niekoho naháňať, prosiť, dokazovať mu, že si dosť dobrá a podobné veci, nie je to osoba, ktorá by mala byť v tvojom živote. A je jedno, že ty tú osobu vo svojom živote chceš. Áno, chceš je v tejto vete to dôležité slovo. Len ju chceš. Ako chceš aj plno iných vecí. To však neznamená, že ju miluješ… Nemiluješ. Len ju chceš, lebo ju akosi nemôžeš mať. A to je kliatba nás ľudí… Chcieť niečo, čo možno ani nechceme, len to nemôžeme mať, tak z toho náš mozog akosi zblbne…
Bola to veľká láska… A o to väčšia bola moja bolesť, keď som zistila, že tá láska bola len z mojej strany. Mala som totiž „šťastie“ na človeka, ktorý mi svoju nelásku nedával najavo krikom ani fackami. Vlastne mi ju nedával najavo nijako. Hral sa na zaľúbeného – a to je niekedy ešte horšie, akoby ma bol udrel. Pretože vtedy by sa mi v hlave rozblikali kontrolky a ja by som si nasledujúce mesiace dohovárala, že toto nie je vzťah, o aký ja stojím. Ale v mojom prípade to nešlo…
