Kategória
Dokážeš rozoznať lásku od príťažlivosti? Dokážeš rozoznať, či sa niekto do teba pomaly „zamilováva” alebo ťa proste len chce? Dokážeš to rozoznať sama na sebe? Dokážeš rozoznať, či si sa práve zamilovala alebo len po niekom tak veľmi túžiš, že si to zamieňaš? Ja viem. Ja viem… Určite si povieš, že minimálne u seba to hádam rozoznať dokážeš, veď asi vieš, čo cítiš… Ale vieš to naozaj?
Toto iné ženy nerobia… Hovoril. Toto iné ženy robia inak, hovoril mi tiež. Toto iné ženy robia a ty to nerobíš… Vlastne, keby som mala slová môjho ex zhodnotiť, nebola by som podľa nich asi ani žena, lebo som všetko robila buď úplne naopak, alebo úplne na ho*no… Tento článok nebude dlhý. Bude v ňom ale o to jasnejší odkaz. A najradšej by som sem teraz dala hlášku od Nory Mojsejovej… A viete čo? Aj ju sem dám – Nedajte sa o*ebať…
Bojíš sa opäť milovať a neveríš ľuďom? Nevadí… A v tomto článku ti skúsim vysvetliť prečo. Nedávno sme sa na Instagrame pýtali, či ste ženou, akou ste vždy chceli byť, a ak ňou vo vašich očiach nie ste, čo vám na vás chýba či vadí… Jedna odpoveď od vás bola – Neviem sa už len tak ľahko zamilovať. Už nedokážem len tak veriť… No a keď som si to prečítala, musela som sa pousmiať, pretože to veľmi dobre poznám…
O tejto kapitole svojho života veľmi nehovorím. Prečo? Pretože mám pocit, že mi ľudia nikdy nerozumejú. Urobila som totiž úplný opak, ako by urobili iní. Mala som partnera, s ktorým to navonok bolo „ono.“ Museli sme na ostatných pôsobiť šťastne, pretože sme do nášho vzťahu nikdy nepustili žiadne ostré hádky. Možno si ostatní hovorili, aké máme šťastie, keď sme sa našli… Ale ja som si vravela len jedno… Že už takto ďalej nevládzem.
Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
Dlho sa mi žiadne slová nedrali na jazyk. Všetko, čo sa stalo, ma paralyzovalo, veď som prekvapila nielen teba, ale predovšetkým seba. Nečakala som, že to raz urobím s takou ľahkosťou. Že sa len tak z ničoho nič rozhodnem povedať nám zbohom a nechám v minulosti aj bremeno tvojich nikdy nenaplnených sľubov, ktoré ma predtým len nútilo poslušne zostať na jednom mieste. Nevedela som, akými slovami to ukončiť – aspoň sama pred sebou…
