Category
Odísť od neho je nesmierne ťažké… Pretože ťa akoby zázrakom vždy k sebe pritiahne späť. Nejde to ani s ním, ani bez neho. No až časom pochopíš, že hoci bolo spálenie mostov poriadne náročné, malo ešte jeden prívlastok… Bolo to poriadne oslobodzujúce. Áno, dať definitívne zbohom tomu nesprávnemu človeku sa javí ako nesplniteľná úloha. No možné to je. Len je potrebné otvoriť oči a začať vidieť dôvody, prečo by si tak mala urobiť.
„Čo sa týka tvojich citov, nikdy na nič nečakaj. Miluj teraz. Teraz odíď od tých, čo ťa nemilujú. Teraz si nájdi chvíľu na to, aby si porozumela sama sebe a tomu, čo práve cítiš. Nečakaj, že sa to vyrieši samo… Pretože nepochopený cit je to, čím si my ľudia najviac ubližujeme…“ (Z knihy Stretni sám seba)
Viem, že ma veľa ľudí možno nepochopí a viem, že nie každý so mnou bude súhlasiť. Pretože názor, že o lásku sa má bojovať, je medzi nami stále veľmi rozšírený. No viete čo? Podľa mňa tí, ktorí o ňu skutočne bojovali, si až neskôr uvedomili, akú hlúposť urobili. Až spätne pochopili, koľko času stratili a ako sa zhadzovali. Dobre, možno by nezmenili úplne všetko. Možno by bojovali len chvíľu, menšiu či väčšiu. No v konečnom dôsledku by dozaista nebojovali tak dlho…
Ja viem, že už to s mnohými ľuďmi nie je také, aké to bolo predtým. Viem, že niekde už panujú chlad a nezáujem, hoci sa nič strašné neudialo, hoci tomu nepredchádzal žiaden veľký tresk, žiadne hádky, sklamania, cez ktoré sa nemožno preniesť. Sama som to dokonca v opačnom garde v niektorých vzťahoch pocítila – že to už nie je ono, že už o mňa niekto taký záujem nejaví, že si jednoducho pripadám zbytočná, ako piate koleso na voze. Lenže vtedy som ešte ničomu nerozumela…
Trvalo to dlho – možno viac ako dlho, ale potom zrazu som jedného dňa jednoducho vstala a vedela, že už viac nemôžem žiť týmto skazeným príbehom. Vedela som, že nemôžem večne zostať zaseknutá na jednom mieste, že sa už musím pohnúť ďalej. Nečakala som, že to urobíš so mnou, vedela som totiž, že ak by som stále len vyčkávala na teba, nikdy by som nikam nešla.
Zvláštne, ako dlho som na tento okamih dokázala kedysi čakať. Dnes to však so mnou nič nerobí. Jedinou emóciou bol slabý úsmev, vetché pobavenie, ktoré sa rozplynulo, akonáhle moju myseľ opustila táto spomienka. Kedysi som týmto okamihom bola priam posadnutá. Veľmi som si želala, aby sa to stalo. Aby sa to medzi nami urovnalo a ty si si utriedil priority. Ach, áno, kedysi by som za to, aby som počula tieto slová, dala aj vlastný život, pretože práve ten bez teba stál za nič.
