Category
Mnohokrát za to, ako sa cítime, obviňujeme druhých. Práve oni totiž rozpútali tú búrku v nás, ktorá silnie každým dňom čoraz viac. Avšak len málokedy si uvedomíme, že sme to my a nik iný, kto tie mračná v našich dušiach môže rozohnať. Kto si môže sadnúť, pokochať sa divadlom bleskov, pocítiť pokoru nad ich silou a započúvať sa do nebezpečne znejúcich hromov.
Aj muži majú občas zlé dni. Presnejšie také, kedy tápajú, pochybujú a prestávajú dúfať. Po niekoľkých vzťahoch a dlhých súžitiach s nežnejším pohlavím môžem podľa vlastnej skúsenosti povedať, že ženy v počte prežití takýchto dní s prehľadom vyhrávajú, ale otázky typu, či raz stretneme svoju polovičku, si v ťažších chvíľach kladú aj muži.
Určite tento scenár poznáš. Či už na vlastnej koži, alebo máš kamarátku či známu, ktorá niečo podobné zažila. Bolo to asi nejako takto: Dobrá žena, verná, odovzdaná, milujúca, starostlivá – skrátka poklad. A on? On si to nevážil a podviedol, nechal ju, ušiel za inou… „Horšou“. Zlou ženskou…
Viem, že si práve hovoríš, aká je komplikovaná a že sa v nej nevyznáš. Možno i pochybuješ o tom, či ona k tebe cíti to isté, a narastá v tvojom vnútri hnev, pretože čoraz častejšie myslíš na to, že by to z jej strany mohla byť iba hra. Doposiaľ si bol zvyknutý, že žena si od muža neustále vyžaduje prejavy lásky. V podobe skutkov, slov, spoločne strávených chvíľ…
Život nám občas prinesie chvíle, z ktorých sa dlho nevieme spamätať. Sú to zväčša okamihy, kedy sme si uvedomili, že sme dlho žili v omyle. Kráčali sme si po svete s dobrým pocitom na duši a nazdávali sme sa, že je všetko tak, ako má byť, tak, ako chceme, aby to bolo. No stačilo len málo a zrazu sa naše domnienky zosypali…
Bolo leto, jedna z tých typických teplých nocí, kedy kvôli horúčave človek nedokáže zaspať. Sedela som na balkóne a pozorovala tichú ulicu so zvláštnym pocitom na duši. Už dlhšie som vedela, že takto to nepôjde, ale nevedela som, čo mám robiť. Nechcela som sa ho vzdať, no zároveň mi čosi navrávalo, že ak to neurobím, zničí ma to. On ma zničí…
