Category
Ako veľmi je bizarná otázka: „už nemám šancu?” od niekoho, kto vám ublížil? Kto vám ublížil tak veľmi, že vždy, keď sa naňho pozriete, vidíte to. Vidíte presne to, čím vám ublížil. Či už je to obraz toho, ako vás mlátil, či obraz toho, ako ste boli vždy na poslednom mieste, alebo obraz toho, ako si to užíva s inou – je to jedno. Ten pocit, ktorý to vo vás vyvolá, bude vždy rovnako nepríjemný, ba priam odpudzujúci.
Svet, v ktorom žijeme, si tvoríme sami, hovorili… Tým, ako sa správame k sebe a k ľuďom okolo nás. Tým, čo robíme, a predovšetkým – akým spôsobom to robíme.
Či vkladáme do všetkého kúsok lásky a citu, alebo na tieto „maličkosti“ zabúdame. Svet, v ktorom žijeme, tvoríme my, a jedného dňa to bolo jasné už aj mne.
A tak som tam ležala… Ležala v tých perinách… V našich spoločných perinách. V perinách, v ktorých sme zvykli spoločne pokojne zaspávať, v hlbokom objatí snov a nekonečných myšlienok. Myšlienok na nás a na to, aký vzácny je čas, ktorý nám bol dopriaty. Na to, aké je krásne byť spolu, práve tu a teraz… Aké vzácne je nechcieť na tom nič zmeniť. Aké je dôležité, že tu si a ukazuješ mi veci nevídané, niečo nepoznané. Niečo, čo by som ja nazvala… Láskou.
Keď som ťa stretla po prvýkrát, ani by mi nenapadlo, že práve ty budeš jedného dňa ten, pri ktorom si poviem, že presne po tomto som túžila celý život. Dodnes síce neviem ako, ale stalo sa to. Priateľstvo sa postupne zmenilo na lásku, bez ohľadu na okolnosti alebo na to, či to tak chceme. Láska si nepýtala povolenie. Jednoducho medzi nás prišla. Žiaľ, všetko tým zničila…
Odchádzam… Nechávam ťa tu, aj keď som si myslela, že toho nebudem nikdy schopná. Dnes už nemám síl, a preto musím ísť…
Pamätáš si na vaše začiatky? Keď ste bojovali spolu voči všetkému a všetkým, čo sa vám postavili do cesty?
Keď ti sľúbil, že bude po tvojom boku navždy a nikdy ťa nenechá samu?
Ženy. Tie s plameňom v duši, ktorý vidíš v ich očiach. Tie, ktoré milujú život, ale občas neznášajú celý svet.
Tie, ktoré majú sny a hrdo si za nimi stoja, aj keď sa na ne celý svet pozerá a nechápavo pritom prevracia očami.
Nechcú, aby si ich chápal… stačí, že budeš rešpektovať ich svet.
