Category
Myslela som si, že to, že na teba nemôžem zabudnúť, je len prechodný stav. Ale trvá už akosi pridlho.
No aký čas je dosť dlhý, aby aspoň jeden z nás zabudol na to, čo sme spolu prežili? Hádali sme sa a ľúbili ako s nikým dovtedy. Napriek tomu, že všetci okolo nás sa vzájomne klamali a klamali aj nám, k sebe sme boli vždy úprimní. Dokázali sme si úprimne priznať, že to ďalej nejde. Že nemôžeme byť spolu, aj byť šťastní súčasne.
Všetko v našom živote má presný čas. Sled udalostí sa deje pre niečo a presne tak, ako sa to diať má. Preto ti chcem povedať, že je úplne normálne, ak si sama… Je úplne normálne aj to, že dokonca chceš byť sama. Je normálne, že nerandíš každý piatok s niekým iným. Je normálne, že nikoho nehľadáš a ani nechceš byť hľadaná. Je úplne normálne, že sa práve nachádzaš v životnej etape, kedy lásku nechceš, kedy si jediný človek, ktorého vo svojom živote potrebuješ.
Hovorí sa, že „Priateľstvo nie je o tom, že nás nič nerozdelí, ale že aj keď sa rozdelíme, nič sa medzi nami nezmení.“ Tak prečo sa to zmenilo? Prečo si tu nebola, keď som ťa potrebovala? Stretli sme sa počas štúdia na vysokej škole a za krátky čas sa z nás stali najlepšie kamošky.
Žili sme naplno a o tom, čo sme za tých 5 rokov spolu zažili, by sa dalo napísať niekoľko románov. Bolo to bláznivé, krásne a neuveriteľné. Bolo to o priateľstve, láske, ale najmä o dôvere, podpore a vernosti.
Niekedy, dokonca možno aj častejšie ako často, sa nám ženám stáva to, že sa zamilujeme do toho zlého. Do toho, ktorý nás ťahá horším smerom, akým sme smerovali. Ten, ktorý si nás zaslúži menej. A ani my samy nie sme schopné odpovedať na tú prostú otázku… Prečo práve on? Nevieme to. Všetko okolo nás funguje silnejšie, keď je pri nás. Všetky pocity, vnútri v nás, sa zosilňujú a my… My sa jednoducho nevieme a ani nechceme ovládať.
Väčšinou nepíšem a ani nehovorím to, čo ľudia chcú počuť. Píšem a hovorím to, čo som sa naučila… To, čo si myslím, že v tomto živote platí, a to, čo je pravda podľa mňa… Samozrejme, môžem sa mýliť. Píšem to, o čom si myslím, že je život, ktorý žijeme koniec koncov všetci tak trochu rovnako… Ja si naozaj myslím, že každý jeden z nás chce len jedno – milovať a byť milovaný. Nech si akokoľvek samostatná a emancipovaná a nech si sa akokoľvek veľmi vzdala lásky a nech akokoľvek veľmi neznášaš mužov…
Asi to tak malo byť… Vlastne nie asi, ale určite. Určite to bolo plánované a niekto si niekedy tam hore povedal, že my dvaja sa stretneme. Že ty si pre mňa a ja pre teba…
Určite si mal prísť presne vtedy, keď si prišiel. Po všetkom tom zlom a po všetkých tých chlapoch, kedy som si už myslela, že jediným možným riešením je začať si hľadať ženu alebo kúpiť psa.
Prišiel si a ukázal si mi, aký je to pocit, keď ťa niekto naozaj miluje.
