Category
Kedysi, keď som bola mladšia, dokonca malá, som dokázala rozprúdiť neuveriteľnú hádku za každú somarinu. Som odjakživa impulzívna a hneď, ako mi bolo ublížené, reagovala som späť útokom. Chcela som sa brániť. Vysvetľovať. Riešiť… Áno, chcela som veci riešiť. Myslela som si, že krikom dám druhým najavo, že sa hnevám, že mi ublížili a že oni si to zoberú k srdcu… Časom som však pochopila, že občas nemá zmysel vysvetľovať a riešiť.
Neviem, prečo muži nadobudli mienku, že čím viac žien dostanú, tým sú „lepší“… Nechcem samozrejme moralizovať. Každý máme nejaký životný štýl a iné hodnoty, ktoré uznávame. Lenže čo je naozaj pod úroveň každého človeka, je klamať niekoho iného, aby sme od neho dostali, „čo chceme“.
Muži radi hovoria ženám, čo chcú počuť, len aby dosiahli svoje. Samozrejme, sú aj ženy, ktoré to robia.
Ahoj,
viem, že je to už nejakú dobu, čo nie sme v kontakte. Viem aj, prečo je to tak. Jediné, čo ti chcem povedať, je, že mi chýbaš. Tým najobyčajnejším ľudským spôsobom. Viem, že všetko v našich životoch má svoj význam, len ešte neviem, aký bol ten tvoj. Milovala som ťa viac, ako som si kedy mohla predstaviť. Bol si mojou prvou a poslednou myšlienkou. Mojou prosbou, mojím poďakovaním, mojím všetkým.
Kým si mala nádej, že ti napíše, že sa ti ešte niekedy ozve, kým si mala nádej, že na teba nezabudol tak, ako to urobili tí pred ním, bolo pre teba všetko jednoduchšie. Zdalo sa ti, že si ľahšie zvládala všetky útrapy, ktoré sa ti v poslednom období zosypávajú na hlavu presne tak, ako sa sype ťažký mokrý sneh zo striech domov.
No dnes, dnes je všetko inak. Dnes už vieš, že ti viac nenapíše, že už sa viac neozve. Už si na teba nespomenie…
Ani neviem prečo, no začala som si prezerať naše staré správy. Myslela som, že som ich už dávno vymazala. No nie, ony tu stále sú. Bavili ma, a tak som šla stále ďalej. Strávila som pri nich asi hodinu, kým som sa dostala tak do polovice. Písali sme si stále, od rána do večera. Bolo ich naozaj veľa. Došla som až na začiatok. Začiatok nášho príbehu. Začal síce úplne inde, no aj tak. Neverila by som, akú majú staré slová moc obnoviť v našom vnútri pocity, ktoré sme si mysleli, že už nikdy nepocítime.
Nebudem si klamať. Áno, preklínala som ťa. Nebolo to raz ani dvakrát a možno ani trikrát. Bolo to veľakrát. Vždy keď si zmizol len tak bez oznámenia. Vždy keď som sa cítila mizerne.
Často som si hovorievala, že neľutujem, že som ťa stretla. Hovorila som to ķaždému naokolo. Lebo veď každé jedno stretnutie a každý jeden človek sú v našom živote kvôli niečomu.
