Kategória
Hotovo. Správa odoslaná. Streda a už druhé zrušené stretnutie s ,,priateľmi“. V poslednom čase jednoducho nechcem nikam chodiť. Nie s ľuďmi, ktorí sa tvária ako priatelia. Nie s tými, ktorí záhadne stíchnu v momente, keď sa zastavím na prahu dverí. Nie s tými, ktorých každé druhé slovo je len obrovskou vlnou neúprimnosti.
Ruším stretnutia jedno za druhým a ospravedlňujem sa tým, že som unavená… Som jednoducho unavená z ľudí…
Kupujem si bláznivý žltý lak na nechty. Z každej výplaty si kupujem dva žreby Prasa v žite, lebo čo ak náhodou mám byť milionárka. Veľa ľudí ma sklamalo, ale napriek tomu zbožňujem spoločnosť, čiže zatrpknutá samotárka zo mňa nikdy nebude. Občas by som si zaslúžila lopatou po hlave za somariny, ktoré urobím či poviem, ale aj taká ja som. Keď chceš byť v mojom živote, budem happy. Veľmi. Ale ak nechceš, prehovárať nikoho nebudem. Takže ber ma so všetkým, čo ku mne patrí, alebo si nestojme zbytočne v ceste.
Chystáš sa jej znova ublížiť, pretože vieš, že ti odpustí tak, ako to vždy urobila doteraz? Veď predsa jedno klamstvo navyše ti ešte odpustí? Dovoľ, aby som ťa vyviedla z omylu…
Neubližuješ totiž jej, ale jej srdcu. Ona sa bude chvíľu hnevať a potom ti odpustí, lenže jej srdce na ďalšiu ranu nezabudne. A možno sa ona na teba bude znova usmievať, akoby sa nič nestalo, ale jej srdce bude ešte vždy krvácať za tvoje ďalšie klamstvo.
Trpezlivosť, čas. Slová, ktoré väčšine z nás naháňajú strach. Kto by chcel predsa čakať? Chceme všetko. Najlepšie hneď a teraz. Len tak, bez najmenšej námahy. A väčšinou to tak býva aj so vzťahmi. Väčšinou si v jeden večer zmyslíme, že ráno už nechceme raňajkovať sami, a tak začneme hľadať.
Doslova lovíme v tom rozbúrenom mori, ktoré je tam vonku, a hľadáme. Väčšinou však netušíme, čo presne.
Táto žena bude odlišná. Žena, ktorá je zvyknutá byť sama a ktorá zvláda všetko úplne bez pomoci, bude iná ako všetky, ktoré si doteraz miloval. Môžem ti garantovať, že ona bude ťažký oriešok a že steny, ktoré si okolo seba vybudovala, budú naozaj vysoké.
Dlho bola sama na všetko a jediné, čo mala, boli práve jej steny. Sú súčasťou jej sveta. Sveta, ktorý si vybudovala úplne sama. Sú jej ochrancami a formujú aj ju. Chránia jej život, jej svet, ktorý patrí len jej. Dávajú jej pocit bezpečia a istoty, lebo dlho nemala nič iné len samu seba.
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
