Kategória
Taká žena, ktorá si už niečo kvôli láske vytrpela. Ktorá po nej túžila veľmi dlho, aj keď si to často nepriznala ani sama pred sebou. Žena, ktorá musela byť silná až pridlho a ktorá sa dlho mohla spoľahnúť len sama na seba… Pritom jediné, po čom naozaj túžila, bol muž, ktorý by ju chápal alebo sa o to aspoň pokúsil… Presne takáto žena bude mať na lásku iný pohľad.
Táto žena ťa bude milovať inak.
Opustil si ma. Opustil si ma, keď som ťa najviac potrebovala. Opustil si ma, keď som ťa najviac milovala. Jednoducho si ma opustil. Opustil si niekoho, kto veril, že naše navždy je skutočné. Niekoho, kto veril v náš vzťah. Niekoho, kto ťa miloval z celej hĺbky srdca, a niekoho, kto by ťa nikdy vo svojom živote nepodviedol. Stalo sa. Bol si mojou prvou láskou. Bol si niečím, prečo som žila. Bol si mojou prioritou. Bol si niekým, kvôli komu by som vyliezla aj na najvyšší vrch sveta.
Nočné prechádzky a v hlave milión otázok. Vysedávanie na balkóne, pod hviezdami a vedľa mňa hádam krabička vyfajčených cigariet. Poznáš to, však? Taký ten stav, kedy na tvoje otázky nemá kto odpovedať. Nikto ti neodpovie, prečo práve ty, prečo práve on a prečo toto všetko? Nikto ti nepovie, že s láskou to nebude ako vo filmoch. Že nepríde a nezaklope na dvere s prsteňom v ruke a ty budeš hneď vedieť, že je ten pravý. Garantujem ti, že to tak ľahké nebude.
Stále okolo seba počúvam, ako sa ľudia sťažujú. Na prácu. Na partnera. Na kamošky alebo proste len tak na život. Lebo žijú život, ktorý ich vlastne ani nebaví, ale stále si nahováraju, že zajtra bude lepšie…poviem ti však niečo…dnešok je presne ten zajtrajšok od ktorého si si včera sľubovala viac…. a keď sa nezmenilo nič, tak niekde asi nastala dosť veľká chyba.. Zmena. Tá, po ktorej všetci tak veľmi túžime, ale na druhej strane sa jej vyhýbame.
Chcela by som sa týmto článkom prihovoriť každej jednej z vás, ktoré po večeroch s vínom v ruke analyzujete svoj život a ste neustále nešťastné. Zmeňte to!
Dva roky. Sú preč. Bez toho, aby som ťa videla. Dva roky mi pomohli k tomu, aby som zas spala, jedla, pracovala a tešila sa z drobností. Trvalo to dva roky, kým som sa z toho všetkého vyhrabala. Už teraz si to priznám. Hrozne ma to dostalo. Bola som taká rozbitá… Ale teraz je už dobre, viem sa nadýchnuť. Teším sa na každý nový deň. Našla som svoju stratenú silu. A potom som ťa po dvoch rokoch uvidela. Vieš, niekedy to nemusí trvať dlho, aby ťa to úplne pohltilo. Niekedy sa dvaja ani nemusia poznať roky na to, aby bol ich vzťah intenzívny.
Áno viem, je fajn mať niekoho, s kým večer zaspávaš, s kým sa ráno prebúdzaš, s kým vypiješ rannú kávu, s kým zdieľaš svoj život a tak ďalej a tak ďalej . . . Je tiež fajn, keď ti niekto napíše -Dobré ráno- alebo -Dávaj si pozor- alebo -Myslím na teba-. Áno je krásne niekoho milovať a ešte krajšie je byť milovaný. Viem, zažila som to.
No teraz. Teraz som sama. Už dlho.
Prečo?
Pretože to tak cítim.
