Category
Z knihy Úlomky Ženy 2 . . .
Rozlíšiť skutočnú lásku a zamilovanosť či príťažlivosť je občas naozaj ťažké. Niekedy sa jeden zo vzťahu z ničoho nič odstrihne. Nepodá vysvetlenie, keď aj, tak len nejaké zmätené slová, ktoré nedávajú hlbší význam. A zmizne. Doslova. Odíde, nereaguje na zmeškané hovory, neodpovedá na správy. Nechce sa rozprávať, nechce sa stretnúť.
Nie, nezabudla som. Napriek všetkému nie som taká naivná, aby som verila, že na ten osudný deň sa mi niekedy podarí zabudnúť. Nie, spomínam si na ten deň minútu po minúte a vždy, keď naň myslím, akoby som ho prežívala znova. V ten deň zmizlo všetko, v čo som verila.
Buď si istý – nikdy nezabudnem na ten pocit, ako nejaká časť mojej duše odišla. Nenávratne.
Pretože vtedy som pochopila, že všetko, čo sme si kedy stihli povedať, bolo nenávratné.
Vieš koľko síl ma stálo byť tam, kde práve teraz som? Vieš koľko sĺz som musela pustiť, aby som sa práve dnes naučila slzami nemrhať? Zažila som príliš veľa bolesti, preplakala toľko nocí, že si to ani nevieš predstaviť. Neverila som, že sa raz budem pozerať na svet takto. Neverila som, že budem putovať po svete bez nejakého muža. Myslela som si, že pre život skrátka svoju polovičku potrebujem. Je to však totálna hlúposť.
Nato, aby som bola šťastná, muža nepotrebujem.
Nikdy som nechcela po svojom boku niekoho, kto bude mať na bruchu obrovský pekáč buchiet alebo modela, čo predvádza spodnú bielizeň od Calvina Kleina. Vždy som chcela takého, ktorý ma bude vedieť rozosmiať aj vtedy, keď sa mi bude chcieť plakať. Takého, ktorý síce zistí, že je to so mnou ťažké, ale vie, že bezo mňa by mu bolo ešte ťažšie. Keď budem kašľať, kúpi mi hašlerky, a keď ma bude chcieť potešiť – len tak, z dobrej nálady – prinesie mi Kinderko.
Všetko zlé je na niečo dobré – v tejto jednoduchej vete je skryté toľké množstvo pravdy. Nikdy som sa však nad ňou akosi dlhšie nezamýšľala, pretože „tak sa to proste hovorí“. No teraz, keď si preč, sa zamýšľam asi nad všetkým podstatným aj nepodstatným. Teraz už viem, že to, ako si mi ublížil, by som si mala vážiť. Že je to hlúposť? Vôbec nie. Nikdy by som bez toho nepochopila, čo som pre teba znamenala. Respektíve neznamenala…
Naozaj, myslím to vážne! Niekto ti to povedať musí. Prestaň stále dúfať. Takto to v živote nefunguje. Nemôžeš stále čakať a naivne veriť. Zničíš sa tým. Zničíš tým len samú seba. Myslím, že práve ja viem o čom hovorím, keďže to isté robím stále dookola aj ja.
Neviem, či je to tým, že som od detstva verila na rozprávky, v ktorých mala každá jedna šťastný koniec, alebo tým, že som neskôr pozerala nespočetné množstvo romantických filmov.
