Redakčný výber

Každý z nás sa minimálne raz za život dostane do fázy, kedy sa sám seba pýta, aké problémy mal pred rokom, mesiacom či týždňom… Pretože hoci sme vtedy šťastní neboli a v kľukatom bludisku života sme sa zamieravali na maličkosti, ktoré stále neboli dokonalé a podľa našich predstáv, až teraz nastala tá chvíľa, kedy si môžeme povedať, že sa život zrútil. Nie navonok, ale tam kdesi v našom vnútri zrazu tápame, pretože čelíme niečomu, čo sa dá pomenovať len ako problém či katastrofa.

Každý z nás už zažil ten moment, ktorý predstavoval akúsi pomyselnú deliacu čiaru medzi „životom predtým“ a „životom potom“. Otvorili sa nám oči, uvedomili sme si toľko skutočností, prestali sme si klamať alebo sme sa „len“ rozhodli urobiť radikálny krok, ktorý predstavoval vystúpenie z našej komfortnej zóny. Možno to bola skutočnosť prevratná a možno navonok úplne banálna… No koniec koncov už po nej nič nebolo také, ako bolo predtým.

Koľkí z nás sme už prehliadli nejakú tú stopku? Tentokrát však nemám na mysli stopky, ktoré nachádzame na cestách. Konkrétne tieto lemujú trochu iné cesty – cesty, po ktorých prechádzame po boku druhej osoby a práve ona je tou, ktorá dám svojím správaním najavo, že by sme mali zastaviť a prehodnotiť svoje ďalšie kroky. Veľakrát však tieto znamenia ignorujeme, zatvárame si pred nimi oči a slepo veríme, že samy od seba jednoducho zmiznú.