Category
Je až smutné, ako veľmi nás dokáže ovplyvniť jedna skúsenosť. Dokonca až tak, že si do života privoláme ďalšiu, takmer podobnú. Občas totiž naša nevôľa niečo v sebe uzavrieť vedie k tomu, že si všetko v hlave pripravíme tak, aby sa to zopakovalo. Tentokrát však nie s Jožkom, ale s Ferkom. A ak u nás nenastane žiadna zmena, verte mi, príde aj Paľko, ktorý bude vernou kópiou oboch vyššie zmienených pánov.
Premýšľa nad sebou, nad tým, čo sa stalo i nestalo. Uvažuje, čo ju trápilo viac a či ju niečo prekvapilo. Prichádza k zisteniu, že ani nie… Teraz spätne priznáva, že nič iné sa nedalo čakať, hoci vtedy dúfala v opak. Zvykla byť iná. Pestovala si v sebe lásku k druhým, ktorá z jej srdca vyháňala sebalásku. Pomaličky každým dňom si táto láska uzurpovala čoraz viac a viac miesta, až jedného dňa prišla na to, že už nemiluje seba, pretože príliš miluje druhých.
Nemám za sebou ľahký rok. Kto z nás ho mal? Mnohé sme niekoho stratili. Mnohé sme si zasa museli povedať, že je lepšie niekoho stratiť, ako byť k nemu stále pripútaná. Mnohé sme sa ocitli v neistote, možno sme v peňaženkách rátali posledné centy, možno sme v sklamaniach hľadali chabé náznaky ospravedlnení, možno… Každá z nás si niečo prežila. Mnohé sme museli urobiť kroky, ktoré nás desili či boleli a samy sebe sme svojou nedôverou neraz podkopli nohy, akoby nestačilo, že to tak radi robia druhí.
Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…
Nepotrebuje začiatok roka, aby cítila nádej v lepšie začiatky, ani búrlivé oslavy, aby vedela, ako chutí sloboda. Prišlo to v úplný všedný deň… Ten pocit, že sa čosi zmenilo. Čosi v nej – akoby tá žena, akou bola ešte nedávno, kamsi odišla. V zrkadle sa spoznávala, navonok vyzerala úplne rovnako, no srdcom sa na seba vôbec nepodobala. Cítila sa inak. Slobodnejšie, nespútane, akoby z nej ktosi zhodil ťažký balvan, ktorý musela so sebou všade vliecť. Konečne… Tento pocit jej chýbal celé roky.
Viem, že to nie je ľahké… Len tak vstať, otriasť sa a odkráčať do bezpečia, keď ťa niekto oklamal, podviedol, sklamal či len tak použil a odhodil preč. Viem, že ten koktejl pocitov, ktorý sa v tvojom srdci namiešal, nie je ľahké „vypiť“, pretože je príliš trpký a horký, točí sa ti z neho hlava a kolená sa podlamujú, hoci v ňom nie je žiaden alkohol, a hlavnou prísadou sú iba spomienky, ktoré pekelne bolia. Viem, že sa cítiš presne tak, ako sa k tebe zachoval on…
