Kategória
Už od začiatku to bolo také… epické. Také príliš krásne na to, aký to malo rýchly spád. Nič, čo za to stojí, nič cenné predsa nezískame len tak… tak rýchlo. Bolo to bez obáv, že niečo nevýjde, bolo to bez žiarlivosti, bez boja o srdce toho druhého.
Bolo to len pár dní,
pár chvíľ,
len pár slov,
Už mnohokrát, keď som bola zlomená, som to urobila. Už mnohokrát, keď som sa cítila zúfalá, som na neho myslela. Aký asi bude? A kde je? Koľko dní, mesiacov či rokov budem ešte na neho čakať? Spoznám ho hneď? Čo asi teraz robí?
Viem, že aj keď ma láska už raz zlomila, chcem milovať znova. Dokonca ešte viac. Ešte silnejšie, ako som milovala predtým. A viem, že to dokážem, pretože ten človek v minulosti nebol tou správnou osobou.
MAMA. Jedno krátke slovíčko. Štyri písmenká… A predsa znamená tak veľa. Nie. Znamená oveľa viac. Všetko. Nie vždy si to uvedomujeme, ale mama je tá najdôležitejšia osoba v našej pozemskej púti. Veď bez nej by sme tu dnes neboli. Pretože to ONA nám dala život.
Nositeľky tohto slova, tohto mena, všetky tie mamy, ktoré sú úžasné, sú pre nás stredobodom vesmíru.
Keď si odišiel, bolo to peklo. Nepreháňam a myslím, že každý na svete, kto stratil milovanú osobu, mi dá za pravdu. Nedokázala som sa zmieriť s tým, že už vedľa mňa nebudeš každé ráno ležať hneď, ako rozlepím oči… že už… pri mne.. proste nebudeš. Že už nebudem pobehovať po kúpelni v strese, kam som zas odložila ten krvavý rúž, ktorý sa ti na mne tak páčil. Že už ťa nebudem čakať s večerou, ktorú som varila hodiny s očakávaním v očiach, či ti bude chutiť…
Cítiš to vždy, keď sa na mňa pozrieš. Ja viem, že áno. Pochopil si, že sa čosi medzi nami zmenilo a nechápeš, ako sa to mohlo stať. Ver mi, ani ja nerozumiem. A bojím sa spýtať samej seba, kedy som ťa prestala milovať… Vraví sa, že na konci začneme spomínať na začiatok. Akí sme boli my na našom začiatku? Bláznivo zamilovaní. Šťastní ako nikdy v živote. Láska nás mala rada a svet nám patril celý, bezozvyšku.
