Kategória
Občas sa k ľuďom pripútame. Občas viac a pevnejšie, ako by sme mali, pretože ak raz zistíme, že sme sa naviazali na človeka, ktorý nechce kráčať s nami, ale túži bezcieľne lietať, získavame s týmto novým poznaním aj jednosmerný lístok do pekla. Ako bonus. Bonus, ktorý neskôr splatíme, ktorý si pýta šialené úroky a my musíme čerpať zo zásob, o ktorých sme ani netušili, že ich máme.
Už neveríš. Tento vzťah bol pre teba ako facka, po ktorej si sa prebrala. Precitla si zrazu do úplne iného sveta, v ktorom nič nespoznávaš. To, v čo si predtým verila, už teraz neplatí. Spochybňuješ každú tvoju myšlienku o láske, pravdivosť každej vety, ktorú si kedy o vzťahoch vyslovila. Hovoríš si, aká si bola hlúpa, keď si v sebe dokázala živiť tieto rozprávkové predstavy. Pretože realita bola úplne iná a to, čo ťa pri ňom ešte držalo, boli práve tvoje sladké ilúzie.
Koľkokrát sme verili niekomu, kto nás už viackrát presvedčil, že sa mu veriť nedá?
Koľkokrát sme videli náznaky lásky tam, kde bolo iba klamstvo?
Koľkokrát sme si mysleli, že to zvládneme spolu, a pritom sme boli donútení zvládnuť všetko osamote?
Koľkokrát sme verili v lásku a našli sme len beznádej?
Koľkokrát sme v sebe potláčali sklamanie a tým opäť raz sklamali len seba?
Koľkokrát sme lásku hľadali, no objavili iba samotu a prázdno?
Nie každá láska vznikne zo dňa na deň, z minúty na minútu. Dokonca si myslím, že ak nejaká tá iskra medzi dvoma jedincami náhle preskočí, o láske ešte nemožno byť reči. Nejde o osudový moment ako z filmu. Ide o chémiu, o záujem, o vášeň… No nie o lásku. Aspoň zatiaľ. Tá (možno áno a možno nie) príde pekne postupne, spolu so spoločne prežitými okamihmi, ktoré sú tak drasticky realistické, že zastierajú akýkoľvek nádych romantiky.
Tie najláskavejšie spomienky na moje detstvo sú tie, v ktorých bola moja babka. Milovala ma takou láskou, ktorú už nik pre mňa vo svojom srdci nenájde. No čo je najdôležitejšie – nechala ma urobiť každú volovinu, ktorá by ma nestála život. Keď videla, že som k niečomu odhodlaná, hovorievala mi: Dnes urobíš blbosť, zajtra sa poučíš. Pretože niekoho, koho to niekam ťahá, môžete tisíckrát odhovárať, aj tak si urobí po svojom, len aby nakoniec zistil, že ste vlastne mali pravdu.
Všetci si na začiatku vzťahu prajeme, aby sa nič nezmenilo. Aby som sa nezmenila ja, on, okolnosti… Aby všetko zostalo také, aké to práve je – silné i krehké zároveň, opojné, plné nádeje, ktorá možno tíši bolesť aj z predošlých vzťahov. Pretože tie začiatky sú tak krásne… Ukážu nám, že žijeme niečím, o čom sme už zabudli i snívať. Niečím, o čom som sa domnievali, že sa to môže odohrať iba vo filmoch a určite to nebolo stvorené pre nás.
