Category
Niekedy sa samy v sebe nevyznáme a všetko, čo potrebujeme, je čas. Okolo seba vidíme šťastné páry a vzťahy a nám to dáva pocit, že by sme jeden mali mať práve aj my. Nevieme, čo presne chceme a sme zmätené. Je ten vzťah to, čo chceme a je tá osoba tou, ktorú skutočne ľúbime? Je to len vypĺňanie času, lebo teraz je fajn niekoho mať? Alebo je to len zúfalé volanie o pomoc a o záujem zo strany iných?
Vraví sa, že vždy je dôležitá tá osoba, na ktorú myslíme tesne predtým, ako ideme spať, a hneď ako sa zobúdzame. Dlhšiu dobu som si neuvedomovala, alebo som sa skôr bála priznať si, že tú osobu mám v mojom živote už aj ja. Stále sa bojím, no už to nemôžem popierať ani sama pred sebou. Pred pár mesiacmi by som sotva verila tomu, kto by mi povedal, že niekto znova dokáže obmäkčiť moje city. Tie city, ktoré som v hĺbke srdca skrývala pred svetom, pred ľuďmi, predo mnou…
Občas si prajem vrátiť čas. Niekde, kde som bola šťastná a všetko si užívala naplno. Teraz si ho prajem vrátiť presne tam, kde som ešte nebola unavená čakaním na teba. Boli dni, kedy som si predstavovala, ako zaklopeš na moje dvere a ja ti skočím okolo krku. Pamätám si, že v tej dobe som bežala k dverám ako prvá, a pritom som ani nevedela, kto za nimi je. Proste som dúfala, že to budeš ty. Nebol si… Ani raz…
„Chcem byť sám…“ Tri slová, ktoré mi od základov zmenili život. Tri hlúpe slová… Vieš, keď si ich premietam v hlave, tak ani neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Som zmätená. Zničená. Ten pocit je taký silný, až si nie som istá, či ma pomaly nepripravuje o zdravý rozum. Zo začiatku som si myslela, že si robíš srandu. Že je to vtip alebo nejaké momentálne zatemnenie mysle. Ale nebolo.
Odmlčal si sa a mne tie slová začali dochádzať. Keď som si líhala sama do postele.
589 deň bez teba. Druhý rok života, ktorý som získala, keď si odišiel. Života, v ktorom sa z nás stali náhodní okoloidúci. Druhý rok života, do ktorého už nepatríš. Pár mesiacov dozadu som sa konečne odhodlala zavrieť za tebou bránu, postaviť múr a prestať sa tváriť, že sa jedného dňa vrátiš. Mal si dosť času, aby si sa vrátil. Príliš veľa času, ktorý som ti obetovala. Príliš dlho som sa nedokázala pohnúť z miesta.
Niekedy v živote dostaneme šancu v nesprávnom čase. A musí prejsť dlhá doba, kým pochopíme ako sme túto šancu mali využiť. Vraví sa, že veľké lásky sa menia na nenávisť a tie menšie na priateľstvo. Veľa krát okolo seba akoby nič prechádzajú ľudia, ktorí majú spoločné spomienky, ale okrem toho ich nič nespája. Možno práve k tomu spejeme. Ale vždy, keď sa stretneme viem, že v myšlienkach zablúdime k príbehu, ku krátkej kapitole, na ktorú nikdy nezabudneme.
