Category
Neboj sa, dobre poznám tie dni, keď ti nečakané okolnosti pokazia plány. Keď máš pocit, že sa celý svet spriahol proti tebe. Keď naozaj nič nevychádza ako by malo a šťastie si z tvojho života vzalo dovolenku. Poznám dni, keď jediné, vďaka čomu sa držím na nohách, je káva a zúfalo si želám vrátiť sa do postele a prespať celý ten príšerný deň.
A potom sú tu dni ešte horšie, kedy ma stretávajú situácie také neuveriteľné,
Už od začiatku to bolo také… epické. Také príliš krásne na to, aký to malo rýchly spád. Nič, čo za to stojí, nič cenné predsa nezískame len tak… tak rýchlo. Bolo to bez obáv, že niečo nevýjde, bolo to bez žiarlivosti, bez boja o srdce toho druhého.
Bolo to len pár dní,
pár chvíľ,
len pár slov,
Už mnohokrát, keď som bola zlomená, som to urobila. Už mnohokrát, keď som sa cítila zúfalá, som na neho myslela. Aký asi bude? A kde je? Koľko dní, mesiacov či rokov budem ešte na neho čakať? Spoznám ho hneď? Čo asi teraz robí?
Viem, že aj keď ma láska už raz zlomila, chcem milovať znova. Dokonca ešte viac. Ešte silnejšie, ako som milovala predtým. A viem, že to dokážem, pretože ten človek v minulosti nebol tou správnou osobou.
MAMA. Jedno krátke slovíčko. Štyri písmenká… A predsa znamená tak veľa. Nie. Znamená oveľa viac. Všetko. Nie vždy si to uvedomujeme, ale mama je tá najdôležitejšia osoba v našej pozemskej púti. Veď bez nej by sme tu dnes neboli. Pretože to ONA nám dala život.
Nositeľky tohto slova, tohto mena, všetky tie mamy, ktoré sú úžasné, sú pre nás stredobodom vesmíru.
Keď si odišiel, bolo to peklo. Nepreháňam a myslím, že každý na svete, kto stratil milovanú osobu, mi dá za pravdu. Nedokázala som sa zmieriť s tým, že už vedľa mňa nebudeš každé ráno ležať hneď, ako rozlepím oči… že už… pri mne.. proste nebudeš. Že už nebudem pobehovať po kúpelni v strese, kam som zas odložila ten krvavý rúž, ktorý sa ti na mne tak páčil. Že už ťa nebudem čakať s večerou, ktorú som varila hodiny s očakávaním v očiach, či ti bude chutiť…
