Category
Nech sa v živote deje čokoľvek, najlepší pocit na svete je, keď vieš, že existuje človek, ktorý pri tebe stojí napriek všetkému a všetkým.
Láska sú prechádzky pod hviezdami a okamihy bez slov, láska sú prvé spoločné sny, sľuby, dary.
Láska je každý náš pohľad, každá sekunda s tebou.
Láska je koniec a začiatok.
Láska sú slzy a beznádej.
Otvor oči a prestaň prehliadať to, čo máš priamo pred sebou. Neverila by si, ale to, čo možno tak veľmi hľadáš, máš priamo pred nosom. No ak budeš stále chodiť so sklopeným zrakom, nikdy to nezistíš.
Áno viem, cítiš sa na dne. Cítila som sa rovnako. No práve to dno je to najlepšie miesto, na akom si sa ocitla. Teraz sa smeješ, viem. Ako môžem niečo také vôbec povedať? Tak sa nad tým prosím skús aspoň zamyslieť. Ak ti to stále nedochádza a máš stále len samé negatívne myšlienky, tak sa na to pozri inak.
Nenávidím tento pocit. Neznášam, keď niečo neviem. Neznášam, keď neviem, na čom som. Prečo je to pre vás chlapov také jednoduché? Prečo sme my ženy stále za tie, ktoré chcú niečo komplikovať? Prečo by malo byť práve to, definovať si, čo vlastne sme, komplikáciou? Podľa mňa by to všetko len uľahčilo. Som k tebe úprimná. Začína mi na tebe záležať. Vždy ťa rada uvidím. Ani nevieš, ako rada ťa počúvam – najmä, keď mi rozprávaš dej akéhokoľvek filmu. Je mi s tebou super. Áno som to ja, ktorá chce zjavne niečo komplikovať.
Vieš, keď sa zaľúbiš, tak budeš iná. Láska ťa zmení. Už nikdy NIČ nebude také ako predtým..hovorili…a ja som neverila.
Neverila som, že je to pravda. Neverila som, že existuje niečo alebo nedajbože niekto, kto ma zmení. Možno aj skrotí. Nevedela som si predstaviť, že príde niekto a ja zrazu prestanem byť taká ako predtým. Neverila som, že príde človek, na ktorého budem brať občas väčší ohľad ako sama na seba.
Priznávam, vedela som o tebe už nejaký čas, vnímala som, že existuješ a že patríš k tým sympatickejším. Netušila som, že vieš aj ty o mne, a vlastne ma to nikdy ani nezaujímalo. Nikdy som nad tebou nepremýšľala, pretože si vždy bol iba jeden z tých ostatných neznámych ľudí.
Až pokým naše kroky nezviedla dohromady náhoda.
A pokým sme si nepozreli do očí…
Ľudia sa nemenia. Ľudia nám len dávajú pocit, že sa chcú zmeniť. Nechajú nás myslieť si, že to dokážu. Nechajú nás želať si a dúfať v to, že zmena príde. Tisíckrát nám to sľúbia a tisíckrát sa znova sklameme v tom, že to nikdy pravda nebola a ani nikdy nebude. Nedokážu to. Aj keď sa prekonajú a pôsobia, že to naozaj chcú, nikdy to tak nie je.
Čakajú v prítmí na našu bolesť a len bezducho hrajú hry na naše krehké osobnosti. Chcú nás presvedčiť o tom, že sa zmenia. Chcú nás presvedčiť o tom, že nie je také ťažké nás o niečom presvedčiť. A ono to ani nie je také ťažké.
