Category
Iba prišiel k nej a objal ju. A jej život znova dostal zmysel…
Objatie je najlepší spôsob, ako vyjadriť podporu, priateľstvo, nádej…všetko pozitívne, čo dokážeme cítiť. Je to univerzálny prostriedok dorozumenia, ktorému rozumejú ľudia na celom svete. Jedinečný spôsob, ako si rozumieť bez slov.
Niekedy je objatie presne to, čo potrebujete.
Naozaj, z hĺbky svojho srdca ťa o to prosím. Neviem, či tomu rozumieš. Pre teba som možno len ďalšia. Možno cítiš, že som iná. Že chcem byť iná a že tiež nechcem byť ako tie, ktoré ťa doposiaľ sklamali. To je to isté, čo od teba žiadam ja. Myslím, že nežiadam tak veľa. Prosím ťa len o jedno…
Neublíž mi.
Zabudla som, ako bolí zlomené srdce. Preto sme sa začali hádať. Naozaj hádať s krikom a beznádejou v nájdení kompromisu. Ja som odišla. S úsmevom na tvári a hrdým pohľadom. Stále opakovala dookola, že to nejde. Že je to ešte krátko, že je normálne, že na neho stále myslí, a chce to čas, kým prestane. Poznám ju, tak ako som mohla predstierať, že nevidím, čo robí? Že si kúpi nové šaty, kvôli ktorým bude celý budúci mesiac jesť asi len šalát, a čaká, že práve na tom večierku ho vtedy stretne.
Moja drahá, viem, že nech ti poviem čokoľvek, nebudeš smutná o nič menej. Venuj mi však, prosím, aspoň chvíľku.
Nie, bohužiaľ, nemám pre teba žiadny osvedčený návod, ako ho získať späť. My ženy sme schopné vymyslieť čokoľvek, ale čosi také, čo by fungovalo na všetkých, sme ešte nevymysleli. Nemám ani žiadny liek na bolesť srdca, ktorý by som ti mohla dať. Mám len tieto slová, ktorých cieľom je ukázať ti, že hoci sen skončil, život ide ďalej.
Nikdy som nechcela po svojom boku niekoho, kto bude mať na bruchu obrovský pekáč buchiet alebo modela, čo predvádza spodnú bielizeň od Calvina Kleina. Vždy som chcela takého, ktorý ma bude vedieť rozosmiať aj vtedy, keď sa mi bude chcieť plakať. Takého, ktorý síce zistí, že je to so mnou ťažké, ale vie, že bezo mňa by mu bolo ešte ťažšie. Keď budem kašľať, kúpi mi hašlerky, a keď ma bude chcieť potešiť – len tak, z dobrej nálady – prinesie mi Kinderko.
Každý jeden deň, keď sa zobudíš, premýšľaš. Keď sa pozrieš na seba v zrkadle, vidíš len unavenú kôpku nešťastia, ktorá nedokáže urobiť nič. Nevládze. V jej živote sa stalo tak veľa vecí. Tak veľa ľudí jej ublížilo. Ako je možné, že doteraz všetko fungovalo aspoň ako-tak a zrazu je to ako v jednom ohni? Ako je možné, že dni, ktoré predtým vyzerali tak jednoducho, dnes sú také zložité?
Čo sa pokazilo? Neurobila si niekde chybu? Zlyhala si?
