Category
Šťastie je vracať sa domov a mať za kým. Za láskou, ktorú sme si vybrali. Za láskou, ktorú sme raz milovali a už nikdy neprestali. Za láskou, ktorá nebola vždy dokonalá, no bola jediná, akú sme chceli.
Je to to pravé, keď môžeš povedať, čo máš na srdci. Je to to pravé, keď tu ešte stále je a neodišiel pri prvom probléme. Je to dar – tie roky, ktoré spolu ste.
Je neskoro v noci. Alebo skoro ráno? Na hodinách svieti 3:40 a ja stále bdiem. Neviem, či je to priveľkým množstvom kofeínu, alebo priveľkým množstvom myšlienok. Na teba?
Tie myšlienky prúdia v mojej hlave ako na kolotoči a ja sama si ich neviem správne zoradiť. Cítim sa celkom zmätene, pretože v tejto chvíli nič konkrétne necítim. Akoby všetky emócie na moment odišli. Neviem rozoznať, či som smutná, či som šťastná. A ani to vedieť radšej nechcem.
Mám sa rada. To áno. No neviem si odpustiť. Za všetko, čo som spravila a za všetko, čo som nespravila. Za všetko, čo som mohla, ale zmeškala som to. Za strach, ktorý ma dokáže aj dnes prekvapiť.
Chodím po svete vystretá s úsmevom na perách. Dvíham telefóny mojich kamarátov, o polnoci odpisujem na správy, robím psychológa, životného kouča, veštkyňu a miestami nahrádzam rodičov či súrodencov. V neposlednom rade frajerov, frajerky a niekedy aj manželov. Som tu. Väčšinou pre každého a vždy. Bez rozdielov. Lebo taká som. Mama ma asi dobre vychovala a ja neviem povedať nie.
Táto žena bude odlišná. Žena, ktorá je zvyknutá byť sama a ktorá zvláda všetko úplne bez pomoci, bude iná ako všetky, ktoré si doteraz miloval. Môžem ti garantovať, že ona bude ťažký oriešok a že steny, ktoré si okolo seba vybudovala, budú naozaj vysoké.
Dlho bola sama na všetko a jediné, čo mala, boli práve jej steny. Sú súčasťou jej sveta. Sveta, ktorý si vybudovala úplne sama. Sú jej ochrancami a formujú aj ju. Chránia jej život, jej svet, ktorý patrí len jej. Dávajú jej pocit bezpečia a istoty, lebo dlho nemala nič iné len samu seba.
Stojíme pred tým istým zrkadlom ako pred rokmi a vidíme človeka, ktorý sa na nás podobá, no nie sme to my. Je toho príliš a ty už nie si na seba hrdý, spravil si, čo si povedal, že nikdy neurobíš. Zradil si ju a stratil, matku svojich detí. Ženu tvojho života, lásku tvojho srdca, tú, ktorá ti pomohla, keď si si myslel, že už byť šťastný viac nemôžeš. Stratil si váš spoločný život a všetko si zničil tou chybou, ktorú ti povedala, že neznesie. Že ju neunesie a nebude môcť s tebou ďalej byť. To o čo ťa prosila, aby si nikdy nerobil.
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
