Category
Vezmi si zrkadlo, moja milá. Chcem ti niečo ukázať. Chcem ti ukázať tú najdokonalejšiu bytosť pod slnkom. Bytosť, ktorá je trpezlivá, inteligentná, pôvabná, temperamentná, no hlavne jedinečná. Áno, hovorím o tebe.
Chcem, aby si videla samú seba takú, aká skutočne si. A zamilovala sa do seba. Daj si šancu spoznať sa. Zisti, kde sú tvoje limity a prekonaj ich. Venuj si čas, ktorý si zaslúžiš. Zem sa neprestane točiť, ak si ty dopraješ chvíľku pre seba.
Vždy musíš hovoriť o svojich skutočných pocitoch. Musíš ľuďom ukázať svoje súkromie, svoju dušu, svoje srdce, svoje vnútro. Prezentovať svoj názor, svoju predstavu o svete, o ľuďoch, o sebe. Musíš vedieť fantazírovať, vedieť čítať a vnímať. Ľudí, svet okolo seba, vzduch, počasie, všetko, čo ťa ovplyvňuje. Nestratiť motiváciu, cieľ, svoj sen a seba, lebo netvoria tvoje ruky ale duša…povedal.
A teba sa raz niekto opýtal, prečo si stále sama, veď už máš celkom dosť rokov. A ty si len veľmi jednoducho, prezentovala svoj pohľad na vec…
Už nikdy ťa k sebe nepustím. Nepustím ťa k svojmu telu, ale ani k svojej duši. Je koniec. Smutné je to, že ty ani nevieš, že niekedy bol aj začiatok. Otvorila som sa ti. Bola som presne taká, aká som – úprimná, veselá, usmievavá, bláznivá.. Ty si však bol každú chvíľu iný – iným slovom falošný. Dokázal si byť milý, nežný, vtipný, vyhľadávajúci moju blízkosť, ale aj chladný a odmeraný, akoby sme sa ani nepoznali.
Neverila som, že v sebe nájdem toľko sily, aby som si povedala, že už stačilo, ale stalo sa…
Žijeme v dobe, kedy každá žena chce byť samostatná a dosiahnuť všetko sama… Čo je úplne super, ja to chcem tiež, ale, ženy, ruku na srdce. Každá z nás túži stať sa slabosťou muža, ktorý nás bude milovať aj napriek tomu, že občas zabúdame milovať samy seba… Každá z nás túži nájsť toho niekoho, kvôli ktorému sa oplatí pár nocí nespať. Toho, ktorý príde a obráti všetko naruby, a potom už nič nebude ako predtým. Toho, ktorý trochu skrotí to tornádo v nás a pri ktorom si budeme môcť povedať: Vďaka Bohu, že to s nikým iným nevyšlo.
Niekedy sa strácam. Sama sebe a celému svetu. Kráčam, ale neviem sa nájsť. Hľadám. Hľadám sa. Hľadám samu seba v sebe. Hľadám samu seba v iných. Niekedy túžim, aby si ma našiel. Lebo ja sama sa nájsť nedokážem už nejakú dobu. Ty si moja jediná nádej. Že prídeš a všetko zlé na dobré sa zmení ako v rozprávkach. Prebudil by si k životu všetky moje dobré vlastnosti a ja by som pred tebou skryla všetky moje zlé do skrine. Naučil by si ma opäť sa smiať a tešiť sa tomu, že každé ráno vychádza slnko. Aj keď niekedy iba cez mraky.
Ďalšia prevrátená strana v mojom živote. Hľadíš na mňa, vidím, ako pohľadom skúmaš moje telo a v očiach máš otázku.
Prečo nie?
Lebo…
Mám chuť kričať: „Lebo si uvedomujem svoju hodnotu.“
