Kategória
Ak by bola súťaž, ktorá by spočívala v tom, koľko vydržím a koľko šancí som vo vzťahu ochotná ponúknuť, asi by som vyhrala. Nemala by som konkurenciu. Niekedy mám totiž pocit, že nemám dno. Padám stále hlbšie a keď si myslím, že je to už maximum, ukáže sa, že nie je.
Dala som ti už veľa šancí, ale ty si ich premárnil. S ľahkosťou si ich nechal odplávať alebo si ich vypustil do vzduchu. Akoby sa nič nedialo.
Dobré veci sa končia, aby lepšie mohli začať… Možno si žena, ktorá už vie, čo to znamená. Možno si prežila chvíle, na ktoré nikdy nezabudneš, no rozumieš tomu, prečo sa začali a prečo sa museli skončiť. A možno tomu ani nerozumieš, len cítiš, že je to tak správne.
Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany. Niekto hovorí, že čas nič v nás neukončí, len nás naučí, ako s tým ďalej žiť. Myslím, že svojím spôsobom platí oboje. Podstatné je, aby sme času dovolili urobiť jeho prácu.
Láska hýbe svetom. A bodka. Každý jeden z nás túži po pozornosti, po motýľoch v bruchu, nekonečných bozkoch a vášni. Na druhej strane sa nám nechce do kompromisov, do boja, úsilia a tvrdej práce, ktorú treba do partnerského vzťahu vložiť, aby klapal. Ľudia sa dnes snažia necítiť. Pretože ak necítime, nemôžu nás zraniť. Ani ľudia ani svet. Chránime takto sami seba, no zároveň sa oberáme o to najkrajšie.
Neviem, či som jediná, ale keď sa jedná o vzťahy mám taký čudný- neviem koľký- zmysel. Vždy
vycítim, keď sa niečo stane, alebo keď to s dotyčným skončilo nadobro. Možno sa nebavíme mesiace, ale potom príde ten pocit a o pár dní sa dostaví aj on….čo si priťahujeme myšlienkami, to nám vesmír pošle..či ako to je? Povedal si jasné, že ma máš rád, ale necítiš to na vzťah. Mať rád a milovať? Aký veľký rozdiel je medzi týmito dvoma slovami? A ako sa môže z jedného stať to druhé?
Viem, že mnohé z vás už počuli o odpúšťaní. Viem, že mnohé z vás už odpustiť dokázali. Viem, že mnohé odpustiť chceli, ale nemohli. Viem aj to, že niektoré z vás ani nechceli. Každá z nás si minimálne raz za život povedala vetu „toto ti nikdy nezabudnem.“ A je to v poriadku, pretože zabudnúť nemusíš, vlastne, ani by si nemala… Každé odpustenie je nám životnou lekciou. Lekciou o tom, akí ľudia dokážu byť. A to by si si naozaj mala pamätať. Skutočne stačí, keď odpustíš. Ostatným. Sebe.
Snažíš sa byť optimistická? Statočná? Ale niekedy už strácaš aj poslednú nádej? Máš pocit, že tvoje slnko sa skrylo za mraky? Už dlho sa skrýva a nevychádza? V tvojom živote neustále prší. A ty už ani nevieš ako vyzerá dúha.
Si unavená z otázok, zoznamovania, neustálych správ, ktorých máš plný telefón. Nič ti nedávajú. Nezáleží ti na nich. Nebaví ťa dookola analyzovať záležitosti, ktoré nemajú význam ani trvácnosť. Predovšetkým už nemáš chuť byť zas a znova sklamaná.
