Kategória
Nie je také ťažké spadnúť do vzťahu, ktorý by sa dal charakterizovať slovami: Nikdy viac, a predsa znovu. Je to láska trochu iná, no akoby o to viac silnejšia – je ako magnet, ktorý sa na teba prilepí a nie a nie spadnúť. Chceš ho, aj ho nechceš nosiť. Nevieš si predstaviť, čo bude, ak si ho raz stratila, no na druhej strane ten pocit slobody a spadnutej ťarchy nielen z pliec, ale i zo srdca, bytostne potrebuješ.
Ak by som mala iba jedno prianie, ktorého naplnenie by zabezpečilo, že nik z nás už nebude mať zbytočne doráňané srdce, bolo by to, aby sme sa všetci prebudili zo sna v ten správny čas. Pretože občas v tých snoch žijeme, tíšime nimi svoje doráňané duše, utiekame k nim ako k modlám a realita, tá nás zatiaľ nekompromisne dobieha. No a keď nastane stret s ňou – keď už pred ňou skutočne nevieme ujsť, vtedy si povieme, aký je ten svet k nám príliš nespravodlivý. Lenže… Skutočne je to tak?
Necítim nič a vlastne ani nič cítiť nechcem. Neviem, či ma to mrzí alebo mi to je jedno. Jednoducho všetko utíchlo, pomaly dotlelo. Tam, kde sa predtým čosi dialo, je dnes len prázdnota…
Snáď každá z nás si tým prešla, pričom toto obdobie mohlo mať dlhšie i kratšie trvanie. Srdce jednoducho vypovedalo službu. Zrazu sa nerozhorí radosťou, láskou ani šťastím. Akoby tam ani nebolo, pretože o sebe proste nedáva vedieť.
Je až smutné, ako veľmi nás dokáže ovplyvniť jedna skúsenosť. Dokonca až tak, že si do života privoláme ďalšiu, takmer podobnú. Občas totiž naša nevôľa niečo v sebe uzavrieť vedie k tomu, že si všetko v hlave pripravíme tak, aby sa to zopakovalo. Tentokrát však nie s Jožkom, ale s Ferkom. A ak u nás nenastane žiadna zmena, verte mi, príde aj Paľko, ktorý bude vernou kópiou oboch vyššie zmienených pánov.
Premýšľa nad sebou, nad tým, čo sa stalo i nestalo. Uvažuje, čo ju trápilo viac a či ju niečo prekvapilo. Prichádza k zisteniu, že ani nie… Teraz spätne priznáva, že nič iné sa nedalo čakať, hoci vtedy dúfala v opak. Zvykla byť iná. Pestovala si v sebe lásku k druhým, ktorá z jej srdca vyháňala sebalásku. Pomaličky každým dňom si táto láska uzurpovala čoraz viac a viac miesta, až jedného dňa prišla na to, že už nemiluje seba, pretože príliš miluje druhých.
Nemám za sebou ľahký rok. Kto z nás ho mal? Mnohé sme niekoho stratili. Mnohé sme si zasa museli povedať, že je lepšie niekoho stratiť, ako byť k nemu stále pripútaná. Mnohé sme sa ocitli v neistote, možno sme v peňaženkách rátali posledné centy, možno sme v sklamaniach hľadali chabé náznaky ospravedlnení, možno… Každá z nás si niečo prežila. Mnohé sme museli urobiť kroky, ktoré nás desili či boleli a samy sebe sme svojou nedôverou neraz podkopli nohy, akoby nestačilo, že to tak radi robia druhí.
