Category
To sa ti ľahko hovorí, nemáte deti…
Vieš, ťažko sa odchádza zo vzťahu, v ktorom sú už nejaké záväzky…
Nie je to ideálne, ale zostanem kvôli deťom…
Toto sú vety, ktoré si možno hovoríš i ty. Ktorými len ospravedlňuješ to, že si sama ubližuješ…
Viem, že túto radu asi nečakáš. Ale v niektorých vzťahoch treba ubrať plyn. Dokonca úplne zastaviť. Pozrieť sa doľava aj doprava a vyhodnotiť, či vôbec ideme správnym smerom, či táto cesta idúc za niekým má vlastne zmysel alebo len zbytočne míňaš palivo. A taktiež… Či ti tvoju cestu neskríži niekto, pri kom by to nebola toľká námaha. Niekto, kto by ocenil aj maličkosti, kto by si všímal všetko, čo robíš, a nikdy by to nezosmiešňoval. Pretože vieš… Snaha cení. Ale zasa odtiaľ-potiaľ.
Pravdepodobne to poznáš aj ty… Vzťah, v ktorom je na lásku už príliš neskoro a na nenávisť už nemáš toľko síl. Všetku energiu si minula do záchrany citu, ktorý sa nachádzal len v tvojom srdci. Alebo si sa ocitla v inej situácii a aj to sa často stáva… Ešte stále miluješ, no vieš, že to zmysel nemá. Že tadiaľto tvoja cesta nevedie, a hoci si ešte nedávno skúšala možné i nemožné, dnes už neskúšaš nič. Nič, čo by ťa k tejto skúsenosti mohlo znovu pripútať.
Nečakaj z mojej strany veľké zmeny. Nečakaj, že ti padnem do náručia a urobím naozaj čokoľvek preto, aby som v ňom mohla navždy zostať. Nečakaj, že ak ma postavíš pred voľbu ja alebo ty, vyberiem si teba… Pretože boli časy, kedy by som to urobila. Neváhala by som a podnikla by som všetko pre to, aby sa medzi nami nič nepokazilo, nech to stojí, čo to stojí… Lenže tieto časy sú už dávno za mnou.
Tento článok nebude veľmi láskavý. Nebudem ti vravieť, ako bude všetko v poriadku a už vôbec ti nebudem dávať plané nádeje. Takisto všetku vinu nezvalím na neho, pretože to je najväčšia hlúposť, akú v živote robíme – že hľadáme iných vinníkov, že viac ako naše chyby si všímame chyby niekoho iného. A to nie je dobré. Nevravím, že za všetko môžeš ty, áno, aj tá druhá strana má čo-to na rováši. Ale ak všetko z tvojich pliec prehodíš na jeho plecia, stane sa len jedno…
Nádej je super vec. Mali by sme ju mať v sebe všetci. Fakt. Dokáže nás podržať aj vo chvíľach, kedy sa všetko, čo má nastať, zdá príliš tmavé, strašidelné a ponuré, kedy už len slovo budúcnosť v nás vyvoláva panické ataky. Lenže… Iba pokiaľ nejde o vzťahy. O to, či si nás niekto všimne, či sa vráti, či sa zmení, polepší… Vtedy to neplatí, pretože vtedy potrebujeme veriť len v jednu jedinú vec – v skutočnosť, ktorá sa práve pred nami odohráva, a podľa nej sa musíme zariadiť.
