Kategória
Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…
Nepotrebuje začiatok roka, aby cítila nádej v lepšie začiatky, ani búrlivé oslavy, aby vedela, ako chutí sloboda. Prišlo to v úplný všedný deň… Ten pocit, že sa čosi zmenilo. Čosi v nej – akoby tá žena, akou bola ešte nedávno, kamsi odišla. V zrkadle sa spoznávala, navonok vyzerala úplne rovnako, no srdcom sa na seba vôbec nepodobala. Cítila sa inak. Slobodnejšie, nespútane, akoby z nej ktosi zhodil ťažký balvan, ktorý musela so sebou všade vliecť. Konečne… Tento pocit jej chýbal celé roky.
Viem, že to nie je ľahké… Len tak vstať, otriasť sa a odkráčať do bezpečia, keď ťa niekto oklamal, podviedol, sklamal či len tak použil a odhodil preč. Viem, že ten koktejl pocitov, ktorý sa v tvojom srdci namiešal, nie je ľahké „vypiť“, pretože je príliš trpký a horký, točí sa ti z neho hlava a kolená sa podlamujú, hoci v ňom nie je žiaden alkohol, a hlavnou prísadou sú iba spomienky, ktoré pekelne bolia. Viem, že sa cítiš presne tak, ako sa k tebe zachoval on…
Priznám sa, že nemám rada sľuby. Nik z nás totiž nevie, či bude neskôr schopný ich naplniť, nech by sme ich v danú chvíľu mysleli akokoľvek vážne. No i tu je istá výnimka… Ak nejaké sľuby rešpektujem, sú to také, ktoré venujeme sami sebe. S odhodlaním viac už niektoré chyby nezopakovať.
Toto sú sľuby iné. K ničomu nás nezaväzujú, skôr nám dávajú silu ísť ďalej a neotáčať sa.
Milé dámy, dajme si jeden záväzok. Vychádza z môjho pozorovania vás i samej seba a má s touto sviatočnou atmosférou jednu krásnu, i keď na prvý pohľad nie celkom zrejmú paralelu. Koľké z nás totiž dokážu počas roka v bežnom období nesviatkov tolerovať aj prítomnosť osôb, ktoré nám, povedzme si to na rovinu, život celkom strpčujú? Zavadzajú nás, vedia nás nakaziť toxickým odorom svojho charakteru alebo len jednoducho vieme, že to s nimi nikdy ďaleko nedotiahneme, no i tak sa od nich nevieme odpútať?
Zaslúžiš si to. Skutočne si zaslúžiš nájsť si chvíľku len pre seba a nemyslieť na to, čo všetko sa od teba očakáva, kto ťa potrebuje, kto ťa sklamal, kto ti ukázal, že v jeho očiach nemáš rovnakú hodnotu ako on v tých tvojich. Zaslúžiš si konečne myslieť na seba a na to, čo po čom túžiš, čo si si dlho odopierala. Zaslúžiš si rozanalyzovať svoje strachy, postaviť sa im tvárou v tvár nechávajúc ich rozplynúť sa v povetrí. Zaslúžiš uvedomenie, že ty si tá, na ktorej záleží.
