Kategória
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
Viem, že ma veľa ľudí možno nepochopí a viem, že nie každý so mnou bude súhlasiť. Pretože názor, že o lásku sa má bojovať, je medzi nami stále veľmi rozšírený. No viete čo? Podľa mňa tí, ktorí o ňu skutočne bojovali, si až neskôr uvedomili, akú hlúposť urobili. Až spätne pochopili, koľko času stratili a ako sa zhadzovali. Dobre, možno by nezmenili úplne všetko. Možno by bojovali len chvíľu, menšiu či väčšiu. No v konečnom dôsledku by dozaista nebojovali tak dlho…
Láska nie je žiadna poistka. Je to zodpovednosť. To, že ťa miluje, neznamená, že strpí všetko. Namiesto blaženého pocitu, že je tá povestná ruka už v rukáve, by si mal pocítiť niečo iné – túžbu udržať tento vzťah nažive, ochrániť ho a nikdy ho nepoškodiť. Lebo vieš… Každý z nás má svoje hranice. Inú mieru trpezlivosti a sebalásky. No ver mi, môže ťa milovať, koľko len vie, ale ak ty budeš jej lásku ničiť, posúvaš ju malými krôčikmi k neľahkému rozhodnutiu.
Bez ohľadu na to, čo máš za sebou a akých chýb si sa možno dopustila v minulosti, chcem, aby si vedela, že aj ty si zaslúžiš lásku. Že to nie je len výsada „vyvolených“ dokonalých žien, ktoré sú krásne, majú nohy až po zem, zbierajú komplimenty a vzbudzujú pozornosť všade, kde sa objavia. Nezávisle od toho, s kým si bola či nebola predtým, kto zlomil alebo nezlomil tvoje srdce, aké slová či skutky ťa v láske konfrontovali, vedz, prosím, že si zaslúžiš byť milovaná…
Občas je ťažké to urobiť. Len tak sa zastaviť a prehodnotiť všetko, čo sme doteraz urobili i neurobili. Slová, ktoré sme vyslovili, i také, čo sme nechali potichu doznieť len vo vlastnej mysli. Viem, že to nie je ľahké, pretože si v tom bránime nielen my samy, ale predovšetkým to, čím žijeme. S kým žijeme, kým sa obklopujeme, čo presne zažívame. Viem, aký maličký krok vedie k tomu, aby sme úplne prestali počúvať samy seba a zžili sa s rolami, do ktorých nás postaví niekto iný alebo život samotný…
„Neviem byť sám…“ To by mala byť stopka pre každú z nás. A nielen pre ženy, ale aj pre mužov. Všeobecne sú ľudia, ktorí nedokážu chvíľu vydržať osamote, hrozbou. Hrozbou sami pre seba aj pre svoje okolie, ktoré často o ničom netuší. Pretože takéto vzťahy, za ktorých vznikom stojí niečí deficit, či už kamarátske alebo partnerské, nikdy nedopadnú dobre. Doslova v nich obaja hľadia opačným smerom a jeden je škaredo vodený za nos…
